Artróza kĺbov – ako ju spoznáte a ako sa lieči?

Artróza je chronické, degeneratívne ochorenie kĺbov, ktoré nie je výsledkom zápalu, ako to býva u väčšiny typov artritídy. Je to najbežnejší typ artritídy a hlavná príčina bolesti a obmedzenia u dospelých, najmä v staršom veku.

Aké sú druhy a príčiny artrózy? Ako prebieha jej diagnostika a liečba? Čo všetko môžete urobiť na to, aby vaše kĺby zostali silné a zdravé? To a mnoho ďalšieho sa dočítate v tomto článku.

Čo je artróza?

Artróza je chronické degeneratívne ochorenie kĺbov, ktoré postihuje najmä staršiu populáciu. Je to najčastejšia forma artritídy a môže významne ovplyvniť kvalitu života. Artróza postihuje predovšetkým chrupavku, čo je tkanivo, ktoré pokrýva konce kostí v kĺboch a umožňuje im hladký pohyb.

Artróza a artritída sú dva trochu odlišné pojmy, aj keď sa ich názvy môžu zdať podobné. Artróza je konkrétne degeneratívne ochorenie spôsobené opotrebovaním kĺbovej chrupavky, zatiaľ čo artritída je všeobecné označenie pre celú skupinu kĺbových ochorení a spravidla označuje zápalové ochorenie kĺbov, ktoré môže mať rôzne príčiny, vrátane autoimunitných procesov. Artróza teda nie je zápalové ochorenie, vyvíja sa pomaly a postihuje kĺby mechanicky zaťažené, zatiaľ čo artritída môže postihnúť rôzne kĺby v tele a je spojená s aktívnym zápalom.

Ak vás zaujíma viac o artritíde, odporúčame vám náš článok na túto tému.

Zdravá vs. poškodená chrupavka pri artróze

Kĺbová chrupavka hrá kľúčovú úlohu v bezbolestnom a hladkom pohybe kĺbov. Rozdiel medzi zdravou a poškodenou kĺbovou chrupavkou v súvislosti s artrózou je zásadný pre pochopenie tohto degeneratívneho ochorenia.

Zdravá kĺbová chrupavka je hladké, pevné, a zároveň pružné tkanivo, ktoré pokrýva konce kostí v kĺboch. Hlavnou funkciou zdravej chrupavky je znižovať trenie medzi kosťami pri pohybe kĺbov a tlmiť nárazy.

Pri artróze dochádza k postupnému opotrebovaniu chrupavky. Chrupavka sa stenčuje, praská a stráca svoju hladkosť. V pokročilých štádiách môže chrupavka úplne zmiznúť, čo vedie k tomu, že sa kosti v kĺbe začnú priamo dotýkať a trieť o seba. Poškodená chrupavka nedokáže dostatočne tlmiť nárazy a znižovať trenie, čo spôsobuje bolesť pri pohybe. Trenie kostí o seba môže tiež viesť k vzniku kostných ostroh (osteofytov), ktoré ďalej zhoršujú bolesť a obmedzujú pohyblivosť. Poškodená chrupavka stráca svoju pružnosť, čo vedie k stuhnutosti kĺbov a obmedzeniu rozsahu pohybu.

Príčiny vzniku artrózy – prečo vzniká, čo ju spôsobuje?

Artróza je výsledkom zložitej interakcie medzi mechanickými, genetickými, metabolickými a hormonálnymi faktormi. Je to ochorenie, ktoré môže vzniknúť z rôznych príčin, často v kombinácii niekoľkých príčin súčasne. Aj keď niektoré rizikové faktory, ako je starnutie alebo genetika, nemožno ovplyvniť. Iné faktory, ako je obezita, zranenie kĺbov alebo opakované nadmerné zaťažovanie kĺbov, môžu byť čiastočne pod kontrolou, čo môže pomôcť znížiť riziko vzniku artrózy alebo spomaliť jej postup.

Príčiny vzniku artrózy môžeme rozdeliť do niekoľkých hlavných kategórií:

Mechanické opotrebenie a zaťaženie kĺbov

Dlhodobé nadmerné zaťažovanie kĺbov, napríklad u športovcov, manuálnych pracovníkov alebo ľudí s nadváhou, môže urýchliť opotrebovanie chrupavky. Čím častejšie a intenzívnejšie sú kĺby vystavené mechanickému stresu, tým vyššie je riziko vzniku artrózy. Zlomeniny, vykĺbenie, operácia alebo zranenie kĺbov môžu poškodiť chrupavku a zmeniť biomechaniku kĺbu, čo môže viesť k rozvoju artrózy.

Starnutie

S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzenému opotrebovaniu chrupavky. Chrupavka stráca svoju pružnosť a schopnosť regenerácie, čo vedie k postupnému úbytku chrupavkového tkaniva. Tento proces je prirodzenou súčasťou starnutia, ale u niektorých ľudí sa môže vyvinúť v artrózu.

Genetika a dedičné faktory

Niektoré formy artrózy môžu byť dedičné. Pokiaľ majú vaši rodičia alebo starí rodičia artrózu, zvyšuje to pravdepodobnosť, že sa artróza s vekom vyvinie aj u vás. Genetické faktory môžu ovplyvniť štruktúru a kvalitu chrupavky, rovnako ako spôsob, akým telo reaguje na zranenie alebo opotrebenie.

Metabolické a biochemické faktory

Nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje tlak na nosné kĺby, ako sú kolená a bedrá. Tento zvýšený tlak urýchľuje opotrebovanie chrupavky. Obezita je jedným z najsilnejších rizikových faktorov pre rozvoj artrózy, najmä v dolných končatinách. Niektoré metabolické stavy, ako je cukrovka alebo vysoká hladina cholesterolu, môžu zvyšovať riziko rozvoja artrózy.

Zápalové a autoimunitné procesy

Reumatoidná artritída a ďalšie zápalové ochorenie kĺbov môžu viesť k poškodeniu chrupavky a následnému rozvoju artrózy. Aj keď zápal nie je hlavnou črtou artrózy, môže prispieť k jej rozvoju.

Anatomické a biomechanické abnormality

Niektoré vrodené alebo v priebehu života získané deformácie, ako je dysplázia bedrového kĺbu alebo vrodená vada kolenného kĺbu, môžu viesť k nerovnomernému zaťaženiu kĺbov a predčasnému opotrebovaniu chrupavky.

Hormonálne vplyvy

Ženy po menopauze majú vyššie riziko rozvoja artrózy, čo môže byť spôsobené poklesom hladiny estrogénov. Estrogény zohrávajú úlohu v udržiavaní zdravia kĺbovej chrupavky a ich nedostatok môže viesť k urýchleniu procesu opotrebovania.

Druhy artrózy

Artróza môže postihovať rôzne kĺby v tele, a podľa toho, ktoré kĺby sú zasiahnuté, sa rozlišuje niekoľko typov artrózy. Každý typ artrózy má svoje špecifické príčiny a prejavy. Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé typy artrózy:

Gonartróza (artróza kolien / kolenného kĺbu)

Gonartróza je najčastejšou formou artrózy a postihuje kolenné kĺby. Koleno je kĺb, ktorý nesie veľkú váhu tela, a preto je náchylný na opotrebenie. Prejavuje sa bolesťou pri pohybe, stuhnutosťou, opuchom a pocitom preskakovania či praskania v kolenách.

Koxartróza (artróza bedrového kĺbu)

Koxartróza postihuje bedrové kĺby a je druhou najčastejšou formou artrózy. Bedrové kĺby sú kľúčové pre chôdzu, takže koxartróza môže významne obmedziť mobilitu. Prejavuje sa bolesťou bedrových kĺbov, ktorá môže vystreľovať do slabín, stehien alebo dokonca až do kolena.

Rizartróza (artróza palcového kĺbu na ruke)

Rizartróza postihuje koreňový kĺb palca ruky (karpometakarpálny kĺb). Tento typ artrózy je bežný najmä u ľudí, ktorí často používajú ruky pri rovnakých a opakujúcich sa pohyboch, teda remeselníci alebo hudobníci. Prejavuje sa bolesťou v palci, stuhnutosťou, opuchom a stratou sily v ruke.

Artróza chrbtice (spondylartróza)

Spondylartróza postihuje kĺby v chrbtici, najmä medzistavcové kĺby. Tento typ artrózy je bežný u starších ľudí a môže spôsobiť degeneratívne zmeny v chrbtici. Medzi príznaky patrí bolesť v oblasti postihnutej časti chrbtice (napríklad krčnej alebo bedrovej chrbtice), stuhnutosť a obmedzená pohyblivosť.

Artróza rúk (polyartikulárna artróza rúk)

Táto forma artrózy postihuje viac kĺbov na rukách, vrátane kĺbov prstov a zápästia. Môže viesť k deformitám a strate funkčnosti rúk. Medzi hlavné príznaky patrí bolesť, stuhnutosť a opuch kĺbov prstov.

Artróza ramenného kĺbu (omartróza)

Omartróza postihuje ramenný kĺb a je menej častá ako iné formy artrózy. Môže byť spôsobená opakovaným preťažovaním ramena alebo predchádzajúcimi zraneniami. Prejavuje sa bolesťou v ramene, stuhnutosťou a obmedzeným rozsahom pohybu.

Artróza členkového kĺbu (artróza členka)

Tento typ artrózy postihuje členkový (pätový) kĺb a je často spôsobený predchádzajúcimi zraneniami, napríklad výronmi alebo zlomeninami členku. Hlavným príznakom tohto typu artrózy je bolesť, opuch a stuhnutosť v členku, najmä pri chôdzi alebo státí.

Sekundárna artróza

Sekundárna artróza je artróza, ktorá vzniká ako dôsledok iného ochorenia alebo stavu, napríklad po zranení, zápalových ochoreniach kĺbov, pri metabolických poruchách alebo vrodených vadách kĺbov. Prejavy záležia od primárneho ochorenia, ale sprevádzajú ju často typické príznaky artrózy (bolesť, stuhnutosť, obmedzená pohyblivosť).

Generalizovaná (polyartikulárna) artróza

Tento typ artrózy postihuje viac kĺbov naraz, často symetricky, a môže zahŕňať kombinácie rôznych vyššie uvedených typov. Prejavuje sa kombináciou príznakov podľa postihnutých kĺbov, čo môže viesť k výraznejšiemu obmedzeniu pohyblivosti a bolesti.

Kto je náchylný na vznik artrózy?

Riziko vzniku artrózy predstavujú genetické a fyzické faktory, plus životný štýl. Niektoré z týchto faktorov sú ovplyvniteľné, iné nie. Tu sú hlavné rizikové faktory:

Vek – riziko vzniku artrózy výrazne stúpa s vekom. S pribúdajúcimi rokmi sa znižuje schopnosť chrupavky regenerovať a kĺby sa opotrebovávajú, čo zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja artrózy.
Pohlavie – u žien je vyššie riziko vzniku artrózy, najmä po menopauze. Hormonálne zmeny, konkrétne pokles hladiny estrogénov, môžu ovplyvniť zdravie kĺbov a prispieť k rozvoju artrózy.
Genetika – genetické faktory tiež zohrávajú úlohu vo vývoji artrózy. Pokiaľ majú rodičia alebo starí rodičia artrózu, zvyšuje to riziko, že aj ich potomkovia sa budú stretávať s týmto ochorením.
Nadváha či obezita – obezita je jedným z najsilnejších rizikových faktorov pre rozvoj artrózy, najmä v nosných kĺboch – kolenách a bedrách. Nadváha zvyšuje mechanické zaťaženie kĺbov, čo urýchľuje opotrebenie chrupavky.
Predchádzajúce zranenia kĺbov – zranenia kĺbov, ako sú zlomeniny, vykĺbenie alebo operácia, môžu zvýšiť riziko vzniku artrózy v postihnutom kĺbe. Tiež opakované drobné zranenia alebo mikrotraumy, napríklad pri športe alebo ťažkej fyzickej práci, môžu prispieť k rozvoju artrózy.
Opakované namáhanie kĺbov – ľudia, ktorí vykonávajú práce alebo športy vyžadujúce opakované zaťažovanie určitých kĺbov, majú zvýšené riziko vzniku artrózy. Sem môžeme zahrnúť napríklad manuálnych pracovníkov, atlétov, tanečníkov alebo ľudí pracujúcich s vibráciami (napríklad práca so zbíjačkou).
Ochorenia a špecifické zdravotné stavy – metabolické a biochemické faktory, vrátane diabetu a iných metabolických porúch, môžu prispieť k zápalu a zhoršeniu zdravia kĺbov. Zápalové ochorenia, ako je reumatoidná artritída, môžu viesť k poškodeniu chrupavky a následnému rozvoju sekundárnej artrózy.
Nedostatok pohybu – málo pohybu vedie k oslabeniu svalov, ktoré podporujú kĺby, čo môže zvýšiť riziko poškodenia kĺbov a rozvoja artrózy. Pravidelný pohyb pomáha udržiavať kĺby zdravé a pružné.
Nutričné faktory – nutrične chudobná strava, najmä nedostatok živín dôležitých pre zdravie kĺbov, ako sú vitamíny D a K, vápnik alebo omega-3 mastné kyseliny, môže prispieť k rozvoju artrózy.

Prejavy a príznaky artrózy – ako ju spoznáme?

Artróza sa vyvíja postupne a jej príznaky môžu byť spočiatku mierne, ale s časom sa zhoršujú. Prejavy a príznaky artrózy závisia od postihnutého kĺbu a závažnosti ochorenia, ale existuje niekoľko typických príznakov, ktoré sa objavujú často u väčšiny typov. Patrí medzi ne bolesť, stuhnutosť, obmedzená pohyblivosť, opuchy a praskanie v kĺboch. Poďme sa na ne pozrieť podrobnejšie:

Bolesť – je najčastejším a najvýraznejším prejavom artrózy. Spočiatku sa bolesť objavuje iba pri fyzickej aktivite alebo po nej, napríklad pri chôdzi, stúpaní po schodoch alebo zdvíhaní ťažkých predmetov. S postupom ochorenia sa bolesť môže objaviť aj v pokoji alebo počas noci.

Stuhnutosť kĺbov – je ďalším bežným príznakom artrózy. Stuhnutosť sa často prejavuje po období nečinnosti, napríklad ráno po prebudení alebo po dlhšom sedení. Stuhnutosť obvykle trvá niekoľko minút aj hodinu, kým sa kĺby „rozhýbu“.

Obmedzená pohyblivosť – postihnuté kĺby strácajú svoju pružnosť a rozsah pohybu sa postupne zmenšuje. To môže obmedzovať bežné činnosti, ako je chôdza, ohýbanie kĺbu, zdvíhanie predmetov alebo otáčanie hlavy.

Opuchy a zápal – artróza môže vyvolávať mierne zápalové reakcie v postihnutom kĺbe, čo môže spôsobiť opuch, najmä po fyzickej aktivite alebo počas obdobia zhoršenia príznakov. Niekedy môže byť kĺb na dotyk teplejší, čo je indikátorom prítomnosti zápalu.

Chrumkanie a praskanie v kĺboch (krepitácia) – ľudia s artrózou často opisujú pocit chrumkania, praskania alebo vŕzgania v kĺboch pri pohybe. Tento jav sa nazýva krepitácia a je spôsobený nerovným povrchom kĺbov v miestach trenia.

Deformácia kĺbov – v pokročilých štádiách artrózy môže dôjsť k viditeľným zmenám tvaru kĺbov, čo je spôsobené rastom kostných výrastkov (osteofytov) a opotrebovaním chrupavky. Deformácie sú často viditeľné na rukách (napríklad uzly na prstoch), kolenách alebo nohách.

Strata stability a oslabenie svalov – postihnutý kĺb môže byť nestabilný, čo zvyšuje riziko podvrtnutia alebo pádu. Zároveň môže dôjsť k oslabeniu svalov okolo kĺbu, čo ešte viac sťažuje pohyb. Svalová slabosť a nestabilita môžu výrazne ovplyvniť schopnosť vykonávať bežné denné činnosti a zvyšujú riziko úrazov.

Zhoršenie funkcie kĺbov – postupom času môže artróza viesť k výraznému zhoršeniu funkcie postihnutého kĺbu. Môže sa prejaviť neschopnosťou úplne ohnúť alebo narovnať kĺb, čo výrazne obmedzuje pohyb.

Ako sa artróza diagnostikuje?

Diagnóza artrózy je založená na starostlivom vyhodnotení príznakov, anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a výsledkov zobrazovacích a laboratórnych testov. Lekár sa snaží nielen potvrdiť prítomnosť artrózy, ale aj zistiť rozsah poškodenia kĺbov a vylúčiť iné možné príčiny ťažkostí. Tu sú hlavné kroky, ktoré lekár obvykle podnikne na diagnostiku artrózy:

Anamnéza – lekár spravidla začne tým, že sa spýta pacienta na príznaky, kedy začali, ako sa vyvíjali a aký majú vplyv na každodenný život. Zisťuje tiež, či pacient trpí inými ochoreniami, ktoré by mohli ovplyvniť kĺby, a či existujú v rodine prípady artrózy. Lekár sa zameria na rizikové faktory, ako je vek, pohlavie, pracovná záťaž, predchádzajúce zranenie kĺbov alebo obezita, ktoré môžu zvyšovať riziko artrózy.
Fyzikálne vyšetrenie – lekár vykoná dôkladné vyšetrenie postihnutých kĺbov, aby zistil prítomnosť opuchov, stuhnutosti, bolestivosti alebo deformácií. Kontroluje tiež rozsah pohybu a funkčnosť kĺbov.
Zobrazovacie metódy – röntgen je najbežnejším zobrazovacím vyšetrením pri diagnostike artrózy. Ukazuje zúženie kĺbového priestoru, prítomnosť kostných výrastkov (osteofytov), zmeny v kostnom tkanive a prípadné deformácie kĺbov. Magnetická rezonancia (MRI) poskytuje detailnejší obraz mäkkých tkanív, vrátane chrupavky, väzov a svalov.
Laboratórne testy – krvné testy nie sú pre diagnostiku artrózy nutné, ale môžu pomôcť vylúčiť iné typy artritíd, ako je reumatoidná artritída alebo infekčná artritída.
Vylúčenie iných ochorení – pri diagnostike artrózy je dôležité vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu mať podobné príznaky, ako je reumatoidná artritída.

Prevencia artrózy

Pri prevencii artrózy je dobré zamerať sa na znižovanie rizikových faktorov, ktoré môžu prispieť k rozvoju ochorenia. Aj keď niektoré faktory, ako je genetická predispozícia alebo vek nemožno ovplyvniť, existuje mnoho opatrení, ktoré môžu pomôcť udržať kĺby zdravé a minimalizovať riziko vzniku artrózy. Medzi hlavné metódy prevencie patria:

Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti – obezita je jedným z hlavných rizikových faktorov pre artrózu, najmä v nosných kĺboch, ako sú kolená a bedrá.
Pravidelná fyzická aktivita – pravidelný pohyb pomáha udržiavať kĺby pružné a svaly okolo nich silné, čo zvyšuje ich stabilitu a znižuje riziko zranenia. Cvičenie taktiež podporuje prekrvenie kĺbov a zlepšuje výživu chrupavky. Odporúča sa vykonávať nízkozáťažové aktivity, ako je chôdza, plávanie, jazda na bicykli alebo joga.

Ochrana kĺbov pred zranením – opakované zranenia alebo mikrotraumy kĺbov môžu viesť k rozvoju artrózy. Je dôležité chrániť kĺby pred nadmerným zaťažením a predchádzať úrazom. Používajte správnu techniku pri cvičení alebo práci, noste vhodnú obuv, vyhýbajte sa náhlym zmenám smeru pri športe, a pokiaľ možno používajte ochranné pomôcky, ako sú chrániče alebo ortézy.
Udržiavanie dobrej telesnej mechaniky – zlé držanie tela alebo nesprávne zaťažovanie kĺbov môže viesť k ich opotrebovaniu a rozvoju artrózy. Snažte sa udržiavať správne držanie tela pri chôdzi, sedení aj státí.
Pravidelné lekárske prehliadky – pravidelné návštevy lekára môžu pomôcť včas identifikovať problémy s kĺbmi a predísť ich zhoršeniu. Zvlášť pokiaľ máte rizikové faktory pre artrózu (rodinná anamnéza alebo nadváha) je dôležité podstupovať pravidelné prehliadky a konzultovať s lekárom prípadné problémy s kĺbmi.
Prevencia a liečba chronických ochorení – niektoré chronické ochorenia, ako je cukrovka alebo dna, môžu zvyšovať riziko rozvoja artrózy.
Zvládanie záťaže a stresu – nadmerný stres a fyzická záťaž môžu prispieť k opotrebovaniu kĺbov. Naučte sa zvládať stres prostredníctvom relaxačných techník, ako je meditácia alebo hlboké dýchanie.
Správna voľba obuvi – nevhodná obuv môže zvýšiť záťaž na kĺby, najmä na kolená a bedrá. Noste pohodlnú, dobre padnúcu obuv s dostatočným tlmením a podporou klenby, pokiaľ je to potrebné.
Výživa a doplnky stravy – správna výživa zohráva dôležitú úlohu v zdraví kĺbov. Niektoré živiny sú nevyhnutné na udržanie zdravej chrupavky a kostí. Zahrňte do svojej stravy potraviny bohaté na vitamín C a D, vápnik, omega-3 mastné kyseliny a antioxidanty. Ak je to potrebné, môžete tiež zvážiť užívanie výživových doplnkov na podporu kĺbov, ako sú glukosamín a chondroitín (fytodroitín – rastlinná alternatíva chondroitínu).

Pre prevenciu artrózy a udržanie zdravia kostí a kĺbov je dôležité zaistiť dostatočný príjem vápnika. Odporúčaná denná dávka vápnika sa líši od veku, pohlavia a špecifických potrieb jednotlivca. Všeobecne platí nasledujúce odporúčanie:

Dospievajúci (9 – 18 rokov): 1300 mg denne.
Dospelí (19 – 50 rokov): 1000 mg denne.
Ženy nad 50 rokov a muži nad 70 rokov: 1200 mg denne.

Vápnik je dôležitý na udržanie pevnosti kostí, čo je kľúčové pre prevenciu osteoartrózy a ďalších kostných ochorení. Okrem vápnika je tiež dôležitý dostatočný príjem vitamínu D (najlepšie aj v kombinácii s vitamínom K2), ktorý pomáha telu vstrebávať vápnik.

Odporúčaná denná dávka vitamínu D sa môže líšiť podľa veku, pohlavia, geografickej polohy a ďalších faktorov, ale všeobecne platí nasledujúce odporúčanie:

Deti a mladiství (1 – 18 rokov): 600 IU (15 µg) denne.
Dospelí (19 – 70 rokov): 600 – 800 IU (15 – 20 µg) denne.
Dospelí nad 70 rokov: 800 IU (20 µg) denne.

Ako prebieha liečba artrózy?

Liečba artrózy je zameraná na zmiernenie príznakov, zlepšenie funkcie kĺbov a spomalenie progresie ochorenia. Pretože artróza je chronické ochorenie, liečba zvyčajne zahŕňa kombináciu rôznych prístupov, ktoré je možné prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta.

Odporúča sa zmena životného štýlu – zníženie telesnej hmotnosti môže významne znížiť záťaž na kĺby, najmä na kolená a bedrá. Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré nadmerne zaťažujú postihnuté kĺby (napríklad behanie po tvrdom povrchu) môže pomôcť zabrániť zhoršeniu stavu.

Zlepšenie stavu kĺbov je možné podporiť vyváženou stravou bohatou na vápnik, vitamín D, a omega-3 mastné kyseliny, pravidelným miernym cvičením (napr. chôdza, plávanie, joga), udržiavaním zdravej hmotnosti a dostatočnou hydratáciou. Dôležité je tiež chrániť kĺby pred zranením a používať správne techniky pri fyzickej aktivite.

Čo pomáha na artrózu a čo ju zhoršuje?

Na záver sa pozrime na to, čo môžeme urobiť na zlepšenie stavu a čo naopak môže artrózu zhoršiť.

Čo pomáha na artrózu?

Strava bohatá na živiny, ako sú vitamíny C a D, omega-3 mastné kyseliny, vápnik a antioxidanty, podporuje zdravie kĺbov a chrupavky.

Pravidelný pohyb je kľúčový na udržanie pružnosti kĺbov a posilnenie svalov okolo nich, čo môže zlepšiť stabilitu a znížiť bolesť. Odporúčajú sa nízkozáťažové aktivity, ako je chôdza, plávanie, jazda na bicykli alebo joga. Nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje tlak na nosné kĺby, najmä na kolená a bedrá, čo urýchľuje ich opotrebenie. Zníženie hmotnosti môže významne znížiť bolesť a zlepšiť pohyblivosť. Cvičenie pod dohľadom fyzioterapeuta môže posilniť svaly okolo postihnutých kĺbov, zlepšiť rozsah pohybu a zmierniť bolesť.

Čo zhoršuje artrózu?

Artrózu môžu zhoršovať faktory ako nadváha, ktorá kladie zvýšený tlak na kĺby, nedostatok pohybu, ktorý znižuje pružnosť kĺbov, a zlé držanie tela alebo nevhodné pohybové návyky, ktoré vedú k nerovnomernému zaťaženiu. Ďalej môže zhoršenie spôsobiť nadmerná fyzická aktivita, zápalové procesy, nezdravý životný štýl, stres a neošetrené zranenia kĺbov. Všetky tieto faktory urýchľujú opotrebenie kĺbovej chrupavky a zvyšujú bolestivosť a obmedzenie hybnosti.

Záver

Artróza je veľmi časté ochorenie, ktoré postihuje veľkú časť populácie, najmä v staršom veku. Podľa dostupných údajov trpí artrózou zhruba 15 % populácie na Slovensku, pričom riziko sa zvyšuje s vekom. U ľudí nad 65 rokov je výskyt artrózy odhadovaný až u 50 %, pričom najviac postihnutými sú kolená, bedrá a ruky. Ženy majú všeobecne vyššie riziko vzniku artrózy ako muži, najmä kvôli menopauze, a to v oblasti kolien a rúk.

Je dôležité podporovať zdravie svojich kostí a kĺbov, či už prostredníctvom stravy, cvičenia alebo pravidelnými prehliadkami u lekára, aby sa minimalizovalo riziko vážnejších problémov v budúcnosti. Informovanosť o artróze je kľúčová pre včasnú diagnostiku a účinnú prevenciu, čo môže výrazne zlepšiť kvalitu života a znížiť riziko problémov s kĺbami.

Autor článku: Kateřina Brenkušová, certifikovaná poradkyňa v oblasti rastlinnej stravy

Zdroje: