Osteopénia – prečo a ako si dať pozor na hustotu kostí?

Osteopénia je často prehliadaným a podceňovaným zdravotným stavom, ktorý je predstupňom vážnejšieho ochorenia zvaného osteoporóza. Ide o stav, kedy je hustota kostí nižšia ako normálna, ale ešte nedosiahla úroveň osteoporózy. Zatiaľ čo osteopénia sama o sebe nemusí spôsobovať príznaky, môže zvýšiť riziko zlomenín a naznačuje, že kosti sú slabšie ako by mali byť. V tomto článku sa zameriame na príčiny osteopénie, jej príznaky, možnosti liečby a preventívne opatrenia.

Aký je konkrétny rozdiel medzi osteopéniou a osteoporózou? Čo všetko môžete urobiť na to, aby vaše kosti zostali silné a zdravé? To a mnoho ďalšieho sa dočítate v tomto článku.

Čo je to osteopénia a ako sa líši od osteoporózy?

Osteopénia je stav charakterizovaný nižšou hustotou kostí ako je normálna, avšak takou hustotou, ktorá ešte nedosiahla úroveň osteoporózy. Tiež by sa dalo povedať, že osteopénia je 2. stupňom vývoja osteoporózy, kedy 1. stupeň je kostná hmota v norme, druhým stupňom je spomínaná osteopénia, 3. stupňom je už osteoporóza a 4. stupňom je ťažká či pokročilá osteoporóza, čo je naozaj kritický stav kostí. Pokiaľ vás zaujíma viac informácií o osteoporóze, odporúčame vám náš článok na túto tému.

Hlavné rozdiely medzi osteopéniou a osteoporózou teda spočívajú v úrovni straty kostnej hmoty a následnom riziku zlomenín. Zatiaľ čo osteopénia znamená miernu stratu kostnej hmoty, osteoporóza predstavuje výraznú stratu kostnej hmoty s vysokým rizikom zlomenín. Je však dôležité spomenúť, že hoci je osteopénia často predzvesťou osteoporózy, nie je pravidlom, že sa úroveň kostnej hustoty vždy po čase dostane do úrovne osteoporózy. Pokiaľ sú prijaté vhodné opatrenia a osteopénia je diagnostikovaná včas, dá sa problém s kostnou hustotou efektívne spomaliť alebo zastaviť.

Aké hodnoty dokazujú osteopéniu?

Kostná hustota sa meria pomocou denzitometrie, ktorá poskytuje hodnoty T-skóre a Z-skóre, ktoré určujú odchýlku kostnej hustoty. T-skóre vyjadruje rozdiel medzi hustotou kostí pacienta a nulou = normou. Z-skóre vyjadruje odchýlku medzi kostnou hustotou pacienta a priemernou kostnou hustotou ľudí rovnakého pohlavia a veku.

Osteopénia je napríklad diagnostikovaná, keď je T-skóre medzi -1,0 a -2,5. Akonáhle klesne po -2,5, už sa jedná o osteoporózu. To znamená, že pri osteopénii je hustota kostí znížená, ale nie natoľko, aby bolo riziko zlomenín tak vysoké ako pri osteoporóze. V tabuľke nižšie sa môžete pozrieť na prehľad hodnôt hustoty kostí pre jednotlivé štádiá vývoja osteoporózy:

Stupeň vývoja osteoporózy	Ženy po menopauze a muži 50+	Ženy pred menopauzou a muži pod 50 rokov
Zdravý človek	T-skóre -1 a viac	Akonáhle Z-skóre klesne pod hodnotu -2,0, jedná sa pravdepodobne o osteoporózu a lekár vykoná ďalšie testy na jej určenie
Osteopénia	T-skóre od -1 do -2,5
Osteoporóza	T-skóre klesne pod -2,5
Ťažká osteoporóza	T-skóre klesne pod -2,5 a objaví sa aspoň jedna osteoporotická zlomenina

Zdroj tabuľky: https://www.niams.nih.gov/health-topics/bone-mineral-density-tests-what-numbers-mean

Príčiny vzniku osteopénie

Príčiny vzniku osteopénie sú v podstate zhodné s tými pri osteoporóze. Ak ste nečítali náš článok o osteoporóze, poďme si v skratke popísať hlavné príčiny:

Starnutie – s pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzenému úbytku kostnej hmoty.
Hormonálnezmeny – napríklad pokles estrogénu u žien po menopauze a nízke hladiny testosterónu u mužov.
Genetika – dedičná predispozícia môže zvyšovať riziko osteopénie.
NedostatočnýpríjemvápnikaavitamínuD – vápnik a vitamín D sú kľúčové živiny pre zdravie kostí.
Nedostatokfyzickéaktivity – neaktívny a sedavý spôsob života prispieva k úbytku kostnej hmoty.
Fajčenieanadmernákonzumáciaalkoholu – tieto zvyky negatívne ovplyvňujú zdravie kostí.
Niektorélieky – dlhodobé užívanie kortikosteroidov, antiepileptík a ďalších liekov môže viesť k úbytku kostnej hmoty.
Chronickáochorenie – choroby ako reumatoidná artritída, celiakia, Crohnova choroba a iné môžu ovplyvniť zdravie kostí.
Poruchypríjmupotravy – anorexia a bulímia môžu spôsobiť nízky príjem živín nevyhnutných pre zdravie kostí.

Osteopénia sa ďalej nedelí na špecifické druhy tak, ako je to pri osteoporóze (napr. idiopatická osteoporóza, juvenilná osteoporóza, atď.). Osteopénia sa všeobecne klasifikuje ako stav predchádzajúci osteoporóze a diagnostika sa vykonáva na základe hodnôt získaných z denzitometrie (meranie hustoty kostí / kostnej hmoty).

Kto je náchylný na vznik osteopénie?

Osteopénia je medzi staršími dospelými pomerne bežný stav. Podľa štúdií postihuje osteopénia až 50 % žien starších ako 50 rokov a približne 30 % mužov v rovnakej vekovej kategórii. Výskyt osteopénie sa zvyšuje s vekom, čo je spojené s prirodzeným úbytkom kostnej hmoty a hormonálnymi zmenami.

Medzi rizikové skupiny patria:

Ľudia vyššieho veku

Riziko osteopénie sa výrazne zvyšuje po 50. roku života. Kostná hustota začína klesať približne od 30 rokov a tento pokles sa s vekom zvyšuje.

Ženy

Ženy sú viac náchylné na úbytok kostnej hmoty a osteopéniu než muži, najmä po menopauze kvôli zníženiu hladiny estrogénu.

Ľudia s rodinnou anamnézou osteopénie alebo osteoporózy

Genetické faktory hrajú v pravdepodobnosti výskytu týchto stavov významnú úlohu. Pokiaľ majú vaši rodičia alebo súrodenci osteopéniu alebo osteoporózu, je vyššia pravdepodobnosť, že aj u vás sa tento stav objaví.

Ľudia s nízkymi hladinami kľúčových hormónov

Nízke hladiny estrogénov u žien po menopauze alebo nízke hladiny testosterónu u mužov môžu zvýšiť riziko osteopénie.

Ľudia s určitými chorobami

Chronické ochorenia ako reumatoidná artritída, celiakia, Crohnova choroba a ďalšie autoimunitné ochorenia môžu ovplyvniť vstrebávanie živín, zdravie kostí a zvýšiť riziko osteopénie.

Ľudia užívajúci niektoré lieky

Dlhodobé užívanie kortikosteroidov, niektorých antiepileptík, liekov na štítnu žľazu a iných liekov môže spôsobiť úbytok kostnej hmoty.

Neaktívni ľudia a ľudia s nezdravými návykmi

Nedostatok fyzickej aktivity (napríklad aj u ľudí s invaliditou), nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie a zlá výživa (nedostatok vápnika a vitamínu D) zvyšujú riziko vzniku osteopénie.

Je dôležité mať o rizikových faktoroch povedomie a snažiť sa dodržiavať preventívne opatrenia na udržanie zdravia kostí. Pokiaľ sa radíte do niektorej (alebo aj viacerých) zo skupín uvedených vyššie, je vhodné zvážiť preventívne vyšetrenie.

Prejavy a príznaky osteopénie – ako ju poznáme?

Osteopénia je často označovaná ako bezpríznaková choroba, pretože väčšina ľudí nepociťuje žiadne príznaky, kým sa stav výrazne nezhorší (nedosiahne úroveň osteoporózy). Toto znamená, že osteopénia je zvyčajne bez zjavných príznakov a často sa odhalí náhodou pri iných vyšetreniach kostí, napríklad pri röntgene alebo denzitometrii, ktorá sa vykonáva z iných dôvodov.

Tu sú 2 príznaky, podľa ktorých možno osteopéniu najpravdepodobnejšie odhaliť, ale objavujú sa len pri veľmi malom percente prípadov:

Vyššia náchylnosť k zlomeninám

Ľudia s osteopéniou môžu byť náchylnejší na zlomeniny a naštiepenie kostí (odb. infrakcia kosti), aj v prípade úrazov, ktoré by zdravú kosť nezlomili. Najčastejšie sa jedná o zlomeniny zápästia, predlaktia alebo bedier.

Bolesti kostí a kĺbov

Niekedy môžu ľudia s vyššou úrovňou osteopénie pociťovať bolesti v kostiach a kĺboch, čo môže byť spôsobené výraznejšou stratou kostnej hmoty.

Ako sa osteopénia diagnostikuje?

Osteopénia je obvykle diagnostikovaná pomocou testov merajúcich hustotu kostí, známych ako denzitometria. Najčastejšie používanou metódou je dvojitá energetická röntgenová absorpciometria (v skratke DEXA alebo DXA), ktorá poskytuje presné meranie kostnej minerálnej hustoty (BMD – angl. bone mineral density).

Ako vyšetrenie hustoty kostí prebieha?

Pri denzitometrii, konkrétne DXA skenovaní, je pacient vystavený minimálnej dávke röntgenového žiarenia, ktoré prechádza kosťami a meria ich hustotu. Hustota sa vyhodnocuje najmä v oblastiach, kde je riziko zlomenín najvyššie, teda bedrová chrbtica, bedrá a predlaktia. Výsledky sú obvykle vyjadrené v dvoch hodnotách:

T-skóre – porovnáva hustotu kostí pacienta s normou, teda s 0. T-skóre od -1,0 do -2,5 indikuje osteopéniu.
Z-skóre – porovnáva hustotu kostí pacienta s priemernou hustotou ľudí rovnakého veku, pohlavia a vzrastu.

Vyšetrenie kostnej minerálnej hustoty sa obvykle odporúča u osôb z rizikových skupín pre osteopéniu a osteoporózu, medzi ktoré patria:

ženy po menopauze,
muži nad 65 rokov,
osoby s rodinnou anamnézou osteoporózy alebo vyššieho výskytu zlomenín,
ľudia užívajúci dlhodobo kortikosteroidy alebo iné lieky, ktoré môžu ovplyvniť kostnú hmotu,
pacienti s podváhou alebo poruchami príjmu potravy,
ľudia s chorobami, ktoré môžu ovplyvniť kostný metabolizmus, ako je reumatoidná artritída, Crohnova choroba alebo chronické ochorenia obličiek,
invalidní ľudia s nízkou úrovňou pohybu (napríklad pacienti na vozíku).

Prevencia osteopénie

Prevencia osteopénie by mala zahŕňať kroky na udržanie zdravého životného štýlu, ktorý podporuje silné kosti. Kľúčovým prvkom je vyvážená strava bohatá na vápnik a vitamín D, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie kostí.

Medzinárodná nadácia pre osteoporózu odporúča v rámci prevencie nasledujúce dávky vápnika a vitamínu D:

Ženy vo veku 50 rokov a mladšie: 1 000 miligramov vápnika denne.
Ženy vo veku 51 rokov a staršie: 1 200 miligramov vápnika denne.

Muži vo veku 70 rokov a mladší: 1 000 miligramov vápnika denne.
Muži vo veku 71 rokov a starší: 1 200 miligramov vápnika denne.

Väčšina dospelých do 60 rokov: 400-800 medzinárodných jednotiek (IU) vitamínu D denne.
Väčšina dospelých vo veku 60 rokov a starších: 800 – 1 000 IU vitamínu D denne.

Medzi ďalšie nevyhnutné živiny pre zdravie kostí patrí aj horčík alebo vitamín K. Dôležité je aj pravidelné cvičenie, najmä aktivity s váhovou záťažou, ktoré vedú k posilneniu nielen svalov, ale aj kostí.

Je vhodné sa tiež vyvarovať nadmernej konzumácii alkoholu a fajčenia, ktoré negatívne ovplyvňujú kostnú hustotu. Pokiaľ je to možné, je dobré sa tiež vyhýbať liekom, ktoré môžu mať vplyv na zdravie kostí alebo konzultovať ich použitie s lekárom. Pravidelné kontroly u lekára, ktoré zahŕňajú meranie hustoty kostí, môžu pomôcť včas odhaliť pokles kostnej hmoty a indikovať tak začlenenie preventívnych opatrení skôr, ako sa osteopénia rozvinie do závažnejšej fázy – osteoporózy.

Ako prebieha liečba osteopénie?

Liečba osteopénia zahŕňa kombináciu zmien životného štýlu, užívanie výživové doplnkov s obsahom živín na podporu zdravia kostí a v niektorých prípadoch aj užívanie liekov na osteopéniu. Kľúčovým krokom je úprava stravy tak, aby obsahovala dostatok vápnika a vitamínu D, čo môže pomôcť kosti posilniť.

Odporúča sa aj pravidelná fyzická aktivita, najmä cvičenie s váhovou záťažou, ktorá pomáha zvyšovať kostnú hustotu. V niektorých prípadoch môže lekár predpísať lieky, ktoré pomáhajú spomaliť úbytok kostnej hmoty alebo zvyšovať kostnú hustotu. Tieto lieky sú podobné tým, ktoré sa používajú pri liečbe osteoporózy. Medzi ne patria bisfosfonáty, selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM) a ďalšie lieky podporujúce zdravie kostí.

Osteopéniu vo väčšine prípadov nemožno úplne vyliečiť, ale jej progresiu možno spomaliť alebo zastaviť, ak sú prijaté vhodné opatrenia. Pokiaľ sa však osteopénia nerieši alebo o nej pacient kvôli absencii príznakov nevie, je veľká pravdepodobnosť, že sa postupne rozvinie do vyššieho štádia – osteoporózy.

Čo pomáha a čo zhoršuje osteopéniu?

Teraz už viete, čo je to osteopénia, aké má alebo skôr nemá príznaky, čo je príčinami jej vzniku a ako prebieha jej diagnostika. Na záver sa pozrieme na to, čo môžete urobiť pre zlepšenie svojho stavu a čo naopak môže osteopéniu zhoršiť.

Strava – čo áno a čo nie?

Strava bohatá na vápnik a vitamín D je kľúčová pre prevenciu a liečbu osteopénie. Potraviny ako mliečne výrobky (mlieko, jogurt, syry), ryby (losos, sardinky), zelená listová zelenina (brokolica, kel), sójové výrobky (tofu zrážané vápenatými soľami), orechy, semená a obohatené produkty (cereálie, rastlinné mlieko) sú vhodnými zdrojmi vápnika. Vitamín D väčšinou získavame z výživových doplnkov alebo zo slnečného žiarenia. Medzi ďalšie dôležité mikroživiny patrí horčík, fosfor a vitamín K, ktoré napomáhajú pri tvorbe a udržiavaní kostí.

Naopak strava s vysokým obsahom fosfátov, ktoré sa nachádzajú v nápojoch a spracovaných potravinách, môže negatívne ovplyvniť vstrebávanie vápnika. Nadmerná konzumácia soli, cukru a tukov môže tiež narušiť zdravie kostí.

Alkohol a cigarety

Nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie cigariet má negatívny vplyv na kostné zdravie. Alkohol môže znižovať tvorbu kostnej hmoty a zvyšovať riziko pádov. Fajčenie cigariet môže tiež znižovať kostnú hustotu a zvyšovať tak riziko zlomenín.

Sedavý spôsob života vs. pohyb

Pravidelná fyzická aktivita, najmä cvičenie s váhovou záťažou – chôdza, beh, tanec a silový tréning, pomáha zvyšovať kostnú hustotu a silu. Cvičenie zvyšuje produkciu osteoblastov, buniek, ktoré tvoria kostnú hmotu, a tým pomáha predchádzať úbytku kostnej hmoty.

Naopak nedostatok fyzickej aktivity a dlhodobé sedenie môže prispieť k strate kostnej hmoty a zvýšiť riziko vzniku osteopénie a osteoporózy.

Dôležité vitamíny a minerály na podporu zdravia kostí

Vitamín D – podporuje vstrebávanie vápnika v črevách, vo výživových doplnkoch stravy sa často vyskytuje v synergickej kombinácii s vitamínom K2.
Horčík – podieľa sa na metabolizácii vápnika a vitamínu D. Horčík je dôležitý pre štruktúru kostí a ich zdravie.
Fosfor – pomáha spolu s vápnikom tvoriť kostnú hmotu.
Vitamín K – podporuje vstrebávanie vápnika do kostí a zabraňuje jeho ukladaniu v cievach.

Záver

Osteopénia je tichým nepriateľom našich kostí a často zostáva bez povšimnutia až do okamihu, keď je na samotnú prevenciu už príliš neskoro. Výskumy ukazujú, že osteopénia postihuje približne 30 – 50 % žien a 15 – 30 % mužov vo veku nad 50 rokov. U žien je riziko osteopénie a následne osteoporózy výrazne vyššie, pričom u žien nad 65 rokov sa toto riziko ešte zvyšuje.

Je dôležité podporovať zdravie svojich kostí, či už prostredníctvom stravy, cvičením alebo pravidelnými prehliadkami u lekára, aby sa minimalizovalo riziko vážnejších problémov v budúcnosti. Informovanosť o osteopénii je kľúčová pre včasnú diagnostiku a účinnú prevenciu, čo môže výrazne zlepšiť kvalitu života a znížiť riziko zlomenín.

Autor článku: Kateřina Brenkušová, certifikovaná poradkyňa v oblasti rastlinnej stravy

Zdroje: