Syndróm vyhorenia – príčiny, príznaky a ako sa z toho dostať

Žijeme v dobe, kedy sa stres stáva bežnou súčasťou života. S ním nezriedka prichádza aj takzvané vyhorenie. Výraz doslova zodpovedá pocitom, ktoré sa s týmto javom spájajú: človek sa cíti ako vyhorená svieca. Fyzicky aj psychicky. Hovorí vám to niečo? Pozorujete na sebe znaky syndrómu vyhorenia, alebo je to len bežná únava? Naučíme vás to rozlíšiť a vysvetlíme, prečo nie je dobré tieto príznaky podceňovať.

V tomto článku sa dozviete

Čo je to syndróm vyhorenia?

Možno vás prekvapí, že tento jav, po anglicky burnout, ktorý sa zdá byť charakteristický skôr pre 21. storočie, je oficiálne známy už od roku 1974. Práve vtedy ho po prvý raz definoval americký psychológ Herbert Freudenberger.

Má rôzne príznaky a existujú viaceré typy, ale vo všeobecnosti ide o stav psychického vyčerpania z dlhodobého chronického stresu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je to fenomén spojený s nezvládnutým pracovným stresom. Ide však jednoznačne o stav, kvôli ktorému ľudia často kontaktujú zdravotných odborníkov a služby.

Aké má vyhorenie príznaky?

Každý z nás je občas na smrť unavený a demotivovaný, čo však ešte nesignalizuje jednoznačne syndróm vyhorenia. Naučte sa ho rozoznávať podľa jednoznačných symptómov. Medzi tie patrí:

Dlhodobá únava a vyčerpanosť

Jedným z hlavných príznakov syndrómu vyhorenia je chronická únava, ktorá neustupuje ani po dostatočnom spánku či oddychu. Človek sa cíti fyzicky aj psychicky vyčerpaný, jeho energia je na minime a aj bežné denné úlohy mu pripadajú ako obrovská námaha. To môže viesť k postupnému poklesu výkonnosti, zanedbávaniu povinností a neschopnosti zvládať aj jednoduché aktivity, ktoré predtým nerobili žiadny problém.

Cynizmus a emocionálne dištancovanie

Ľudia trpiaci vyhorením často strácajú záujem o svoju prácu a začínajú ju vnímať s negatívnym postojom. To, čo ich predtým motivovalo a napĺňalo, sa zrazu javí ako nezmyselné, zbytočné alebo frustrujúce.

Tento cynizmus sa môže prejaviť aj vo vzťahoch s kolegami, keď sa človek začne emocionálne dištancovať, prestane prejavovať empatiu a môže byť podráždený či netrpezlivý. Niekedy sa dokonca objavuje aj pocit, že jeho snaha nemá žiadny význam a že nikto jeho prácu neocení.

Problémy s koncentráciou a pamäťou

Vyhorenie negatívne ovplyvňuje aj kognitívne funkcie. Človek sa nedokáže sústrediť, zabúda dôležité informácie a má problém dokončiť úlohy, ktoré predtým zvládal bez väčších ťažkostí. Zvyšuje sa roztržitosť, dochádza k častejším chybám a jednoduché rozhodnutia trvajú dlhšie. Takáto mozgová hmla vedie k frustrácii a znižuje efektivitu, čo ešte viac prehlbuje stres a pocit nedostatočnosti.

Emocionálna nestabilita

Tento stav často vedie k silným výkyvom nálad, podráždenosti a prehnaným emocionálnym reakciám na bežné situácie. Človek môže byť neprimerane nervózny, nahnevaný alebo smutný bez zjavnej príčiny. Bežné situácie, ktoré by ho inokedy nerozrušili, môžu vyvolávať úzkosť alebo frustráciu. Tento stav môže prerásť až do hlbšej depresie, kde dochádza k pocitu beznádeje a strate záujmu o všetko, čo človeka kedysi tešilo.

Strata motivácie a pokles pracovného výkonu

Človek postihnutý vyhorením postupne stráca motiváciu a chuť pracovať. Úlohy, ktoré predtým zvládal s prehľadom, sa mu zdajú nesmierne náročné a nemá energiu ich dokončiť. Jeho produktivita klesá, často odkladá povinnosti a vyhýba sa novým výzvam. Postupom času môže úplne rezignovať na snahu o zlepšenie situácie, pričom sa dostáva do stavu, kde už len pasívne prežíva zo dňa na deň bez akejkoľvek angažovanosti.

Fyzické ťažkosti

Ľudia môžu trpieť bolesťami hlavy, tráviacimi ťažkosťami, chronickým napätím v svaloch alebo nespavosťou. Oslabený imunitný systém spôsobuje, že sú náchylnejší na choroby a častejšie trpia infekciami. Dlhodobý stres udržuje telo v neustálom stave pohotovosti, čo vyčerpáva organizmus a môže viesť k vážnejším zdravotným komplikáciám.

Diagnostika syndrómu vyhorenia

Niekedy si ľudia zamieňajú vyhorenie za iné diagnózy. Netreba si ho napríklad pliesť s depresiou. Hoci je depresia častým následkom, nie je to to isté. Podobne nie každý syndróm vyhorenia musí k depresii jednoznačne viesť. Ak si nie ste istí, čo presne aktuálne prežívate, položte si nasledujúce otázky:

Cítite sa takmer neustále unavení, aj keď máte dostatok spánku?
Máte často bolesti hlavy, svalovú únavu alebo iné fyzické ťažkosti bez jasnej zdravotnej príčiny?
Máte problémy so spánkom – buď nespavosť, alebo nadmernú ospalosť?
Cítite sa častejšie podráždení, úzkostní alebo emocionálne vyčerpaní?
Strácate záujem o veci, ktoré vás predtým bavili?
Máte pocit, že vaša práca (alebo iná aktivita) už nemá zmysel?
Máte problém prinútiť sa plniť aj základné úlohy?
Odpočítavate dni do víkendu či dovolenky, ale ani vtedy sa necítite oddýchnutí?
Máte problém sústrediť sa a robíte viac chýb ako zvyčajne?
Trvá vám dlhšie dokončiť úlohy, ktoré ste kedysi zvládali rýchlo?
Máte pocit, že pracujete čoraz viac, ale výsledky sa nezlepšujú?
Ste čoraz častejšie podráždení alebo frustrovaní bez zjavného dôvodu?
Máte pocit, že vám ostatní ľudia „lezú na nervy“ viac ako predtým?
Máte negatívny alebo cynický postoj k práci, kolegom alebo klientom?
Máte pocit, že vás už nič neteší a všetko je len povinnosť?
Cítite sa izolovaní a nemáte chuť tráviť čas s ľuďmi?
Máte pocit, že nikto okolo vás nerozumie tomu, čo prežívate?
Máte pocit, že najradšej by ste všetko vzdali a len „prežili“ deň?
Snažíte sa ignorovať svoju únavu a pokračovať v rovnakom tempe?
Vyhýbate sa riešeniu svojho stavu a dúfate, že sa to zlepší samo?

Ak ste si na väčšinu otázok odpovedali pozitívne, pravdepodobne skutočne trpíte niektorou formou vyhorenia. Definitívne odpovede vám však poskytne až lekár, teda psychológ. V prípade, že sami neviete, čo sa to s vami deje, určite ho neváhajte vyhľadať.

Ako dlho trvá vyhorenie?

Aby sa stav dal takto označiť, nestačí, že človek zažíva krátkodobú únavu či stres. Naopak, je to dlhodobý proces, ktorý sa rozvíja postupne a má trvalý vplyv na fyzické, emocionálne a mentálne fungovanie.

Hoci neexistuje presná univerzálna časová hranica, odborníci sa zhodujú, že príznaky musia pretrvávať minimálne niekoľko týždňov až mesiacov, nezlepšujú sa ani po oddychu a majú negatívny vplyv na každodenný život.

Príčiny syndrómu vyhorenia

Hoci sa tento stav najčastejšie spája s prácou, môže sa vyskytnúť aj v iných oblastiach života. Vyhorenie vzniká vtedy, keď človek dlhodobo vynakladá viac energie, než dokáže získať späť, a keď stráca motiváciu či pocit zmysluplnosti v danej činnosti. Prispieť k nemu môžu tieto faktory:

Nadmerná pracovná záťaž

Keď má človek neustále veľké množstvo úloh, krátke termíny a vysoké nároky, jeho organizmus sa dostáva do chronického stresu. Spočiatku sa môže zdať, že zvýšené pracovné tempo zvláda, no postupne sa hromadí únava a psychická vyčerpanosť. Ak nemá dostatočný priestor na regeneráciu, vyčerpanie sa stáva trvalým stavom, ktorý vedie k strate energie a motivácie.

Nedostatok kontroly nad prácou

Keď človek nemá možnosť ovplyvniť svoju pracovnú náplň, spôsob vykonávania úloh alebo rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, môže sa cítiť bezmocný a frustrovaný. Pocit, že nemá nad svojou prácou kontrolu, často vedie k zníženiu motivácie a rastúcemu stresu. Ak zamestnanec vníma, že jeho snaha nemá žiadny dopad a že jeho nápady či pripomienky nie sú brané do úvahy, môže sa dostaviť pocit zbytočnosti, ktorý je jedným z hlavných faktorov vyhorenia.

Nedostatočné ocenenie a podpora

Ak zamestnanec nemá pocit, že jeho práca je uznávaná a oceňovaná, môže postupne strácať záujem o svoje povinnosti. Dlhodobé nedocenenie vedie k frustrácii a pocitu, že jeho úsilie nemá zmysel. Nedostatok spätnej väzby, chvály alebo finančného ohodnotenia môže spôsobovať, že človek sa začne cítiť demotivovaný a emočne vyčerpaný. Ak k tomu chýba aj podpora zo strany vedenia alebo kolegov, rastie izolácia a pocit osamelosti v pracovnom prostredí.

Nerovnováha medzi prácou a osobným životom

Keď človek venuje väčšinu svojho času a energie práci, no nemá priestor na oddych, rodinu či koníčky, jeho organizmus nemá šancu sa regenerovať. Dlhodobá nerovnováha medzi pracovnými povinnosťami a súkromným životom vedie k tomu, že človek sa cíti neustále pod tlakom, čo zvyšuje riziko vyhorenia. Ak sa navyše práca prenáša aj do voľného času, napríklad formou e-mailov alebo pracovných telefonátov, človek si nevie úplne oddýchnuť, a tým sa vyčerpáva ešte viac. Tento problém ľudí často trápil počas pandémie covidu.

Vysoké očakávania a perfekcionizmus

Ľudia, ktorí si na seba kladú príliš vysoké nároky, sú na vyhorenie náchylnejší. Neustála snaha byť dokonalý, dosahovať nadpriemerné výsledky a nikdy neurobiť chybu vedie k chronickému stresu a nespokojnosti. Perfekcionisti majú často pocit, že ich práca nikdy nie je dosť dobrá, a preto venujú nekonečné hodiny dolaďovaniu detailov, čo vedie k nadmernému pracovnému zaťaženiu a vyčerpaniu.

Konflikty na pracovisku a toxické prostredie

Negatívna atmosféra v tíme, konflikty s kolegami alebo nespravodlivé zaobchádzanie môžu výrazne prispieť k vzniku vyhorenia. Ak sa človek necíti v pracovnom prostredí dobre, neustále čelí kritike, šikane alebo neproduktívnym konfliktom, jeho psychické zdravie trpí. Toxické pracovné vzťahy môžu spôsobiť, že sa človek začne cítiť nedocenený, izolovaný alebo dokonca ohrozený, čo vedie k emocionálnemu vyčerpaniu a strate motivácie.

Nejasné očakávania a neustále zmeny

Keď zamestnanec nemá jasne definované úlohy, kompetencie alebo ciele, môže sa cítiť dezorientovaný a neistý. Ak sa pravidlá a požiadavky v práci neustále menia bez dostatočného vysvetlenia, človek sa môže cítiť stratený a pod neustálym tlakom. Táto neistota a nestabilita spôsobuje stres, ktorý sa v kombinácii s ďalšími faktormi môže ľahko premeniť na syndróm vyhorenia.

Typy syndrómu vyhorenia

Odborníci identifikovali niekoľko rôznych typov syndrómu vyhorenia spojeného s pracovným stresom, ktoré sa líšia podľa príčin, prejavov a spôsobov, akými človek na stres reaguje. Každý typ vyhorenia má svoje špecifiká, no všetky vedú k fyzickému, emocionálnemu a mentálnemu vyčerpaniu.

Vyhorenie z preťaženia (Overload burnout) – tento typ je najčastejší a vzniká, keď je človek dlhodobo preťažený prácou a snaží sa dosiahnuť vysoký výkon za každú cenu. Ľudia, ktorí ním trpia, majú často sklony k perfekcionizmu, neustále prekračujú svoje limity a zanedbávajú odpočinok. Pracujú dlhé hodiny, berú si povinnosti domov a odmietajú si priznať, že potrebujú prestávku.

Vyhorenie z nedostatočného ocenenia (Under-challenged burnout) – prejavuje sa u ľudí, ktorí sa v práci cítia nedocenení, nevyužití alebo ich práca prestala dávať zmysel. Ide často o zamestnancov, ktorí vykonávajú monotónne úlohy bez možnosti rozvoja, kariérneho rastu či kreativity.

Zanedbané vyhorenie (Neglected burnout) – vzniká, keď človek ignoruje prvé varovné príznaky vyhorenia alebo ich neberie vážne. Naopak, cíti sa byť nekompetentný a neschopný držať krok s povinnosťami. Namiesto toho, aby situáciu riešil, sa snaží prekonať problém ešte väčším nasadením alebo jednoducho dúfa, že to samo prejde. Tento typ je typický pre ľudí, ktorí majú pocit, že nemajú čas alebo právo na oddych, a preto sa snažia pokračovať v rovnakom tempe, až kým úplne nevyhoria.

Chronické vyhorenie (Habitual burnout) – stáva sa súčasťou životného štýlu človeka a už nejde len o dočasné vyčerpanie, ale o dlhodobý stav. Na rozdiel od predošlých typov, kde môže človek po oddychu alebo zmene podmienok získať späť energiu, pri chronickom vyhorení sa pocity únavy a demotivácie udržiavajú dlhodobo a často vedú k úzkostiam alebo depresii. Tento typ je obzvlášť nebezpečný, pretože môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a úplnej strate schopnosti pracovať či normálne fungovať.

Okrem pracovného vyhorenia existujú aj ďalšie formy:

Vyhorenie na materskej – postihuje rodičov, ktorí sa dlhodobo starajú o svoje deti bez dostatočného oddychu a podpory. Často sa vyskytuje u matiek a otcov, ktorí sa snažia byť perfektní, no zároveň čelia neustálemu stresu, únave a nedostatku času pre seba. Môže viesť k pocitom viny a k ochladnutiu vzťahu k deťom.

Vyhorenie z opatrovania (Caregiver burnout) – ľudia, ktorí sa dlhodobo starajú o chorých, starších či zdravotne postihnutých rodinných príslušníkov, sú vystavení obrovskému psychickému aj fyzickému tlaku. Vyhorenie v tomto prípade vedie k extrémnej únave, úzkosti, depresii a dokonca aj k zdravotným problémom spôsobeným chronickým stresom. Často je sprevádzané pocitmi viny, keď si opatrovateľ prizná, že už na starostlivosť nemá silu.

Študentské vyhorenie – tí, ktorí sú pod veľkým akademickým tlakom, môžu trpieť vyhorením v dôsledku neustáleho stresu, vysokých očakávaní a nedostatku voľného času. Často k nemu prispieva aj pocit, že ich úspech je hodnotený len na základe výsledkov, a nie podľa ich skutočného úsilia alebo schopností.

Vyhorenie z aktivizmu a angažovanosti – u ľudí, ktorí sa angažujú v dobrovoľníckych činnostiach, spoločenských hnutiach alebo bojujú za zmenu vo svojej komunite, sa môže tiež vyskytnúť tento syndróm, ak majú pocit, že ich úsilie nemá dostatočný dopad. Ide o častý jav medzi aktivistami, dobrovoľníkmi či humanitárnymi pracovníkmi.

Vzťahové vyhorenie – partnerské vzťahy môžu byť zdrojom veľkej emocionálnej záťaže, najmä ak sú jednostranné alebo ak v nich dochádza k dlhodobému neriešenému napätiu. Vyskytuje sa obzvlášť u ľudí, ktorí sa dlhodobo snažia zachraňovať vzťah bez viditeľných zmien, alebo u tých, ktorí sú v toxických či jednostranných vzťahoch.

Ako sa dostať z vyhorenia?

Podarilo sa vám definovať, čo presne u vás spustilo syndróm vyhorenia? Gratulujeme, je to prvý krok k tomu, aby ste sa z neho dostali. Na začiatok je dobré si uvedomiť jednu vec: potrebujete nevyhnutne pauzu od spúšťača problému.

Dajte stop tomu, čo vás vyčerpáva

Bude to bolestivé, ale áno – zmena je nutná. Odíďte z práce, prípadne sa pozhovárajte so svojím zamestnávateľom o možnosti nástupu na dlhodobú dovolenku. Niektoré firmy ponúkajú svojim zamestnancom možnosť dať si sabatikal – dlhodobé, väčšinou neplatené voľno s garanciou, že im dané pracovné miesto ostane.

V prípade, že sa problém vo vašom zamestnaní dá riešiť rozhovormi s kolegami alebo konštruktívnymi riešeniami, skúste ich prebrať spoločne v kolektíve. Ak ide o iné oblasti života, napríklad vzťah, starostlivosť o blízkeho, výchova detí – tu je každá rada drahá. No ak máte možnosť, porozprávajte sa o tom s terapeutom, ktorý vás nasmeruje, čo robiť. A samozrejme s členmi rodiny, ktorých sa to týka.

Zmeňte spôsob práce a života

Ak sa po krátkom oddychu vrátite do rovnakého stresujúceho režimu, môžete rátať aj s návratom bezmocnosti a únavy. Skúste:

prehodnotiť priority – naozaj musíte robiť všetko, čo robíte? Čo môžete zjednodušiť alebo delegovať?
stanoviť si hranice – povedzte „nie“ nadmernému zaťaženiu a naučte sa chrániť svoj čas a energiu.
vytvoriť si zdravšiu rutinu – pravidelné prestávky, lepšie plánovanie práce a vyváženie povinností s oddychom.

Ak vďaka tomu dokážete škrtnúť aspoň zopár povinností, môžete tento čas venovať meditácii, prechádzke v prírode, premýšľaniu a všímavosti každodenných momentov, prípadne času s deťmi. Skrátka robte to, čo vás napĺňa a osekávajte to, čo vás ťaží. Každý deň by ste mali mať aspoň dve až tri hodiny pre seba, aby ste si vydýchli.

Zamerajte sa na veci, ktoré vám prinášajú radosť

Keď ste vyhorení, veľa vecí stratí zmysel. Skúste si pripomenúť, čo vám kedysi robilo radosť – hobby, čas s blízkymi, cestovanie alebo jednoducho len oddych bez výčitiek. Návrat k drobným radostiam môže byť prvým krokom k znovuzískaniu energie. Zároveň to môžete brať ako príležitosť naučiť sa niečo nové, začať robiť aktivity, ktoré vás dlho priťahovali, ale nemali ste na ne čas.

Cvičte a hýbte sa

Fyzická aktivita je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako pomôcť telu a mysli zotaviť sa z vyhorenia. Nemusíte sa hneď púšťať do intenzívneho tréningu, dôležité je nájsť pohyb, ktorý vám vyhovuje a ktorý vás nebude ešte viac stresovať.

Skúste denné prechádzky, najlepšie v prírode, kde čerstvý vzduch a prirodzené prostredie pomáhajú znížiť stres. Jóga alebo strečing môžu uvoľniť napätie v tele, zatiaľ čo mierne kardio, ako plávanie, bicyklovanie alebo tanec, vám pomôže uvoľniť endorfíny, ktoré zlepšujú náladu.

Ak sa cítite úplne vyčerpaní, začnite s krátkymi a nenáročnými aktivitami – napríklad 10-minútovou prechádzkou denne – a postupne zvyšujte intenzitu podľa toho, ako sa budete cítiť. Najdôležitejšie je pohyb nebrať ako povinnosť, ale ako spôsob, ako sa o seba starať a nabrať späť energiu.

Podporte telo zdravou stravou

To, čo jeme, má priamy vplyv na našu fyzickú aj mentálnu pohodu, a počas náročných období je dôležité dodávať telu výživné potraviny, ktoré pomáhajú obnoviť energiu. Zamerajte sa na vyváženú stravu bohatú na bielkoviny, zdravé tuky a komplexné sacharidy – napríklad strukoviny, orechy, semienka, celozrnné obilniny, veľa čerstvej zeleniny a ovocia, chudé mäso, ryby, vajcia.

Omega-3 mastné kyseliny (napr. v avokáde či orechoch) podporujú mozgovú činnosť a znižujú zápaly v tele. Naopak, vyhnite sa spracovaným potravinám, nadmernému cukru, príliš vysokému množstvu kofeínu a alkoholu, ktoré môžu krátkodobo zvýšiť energiu, ale neskôr spôsobujú jej prudký pokles a ešte väčšiu únavu.

Dôležité je tiež dostatočne hydratovať organizmus, pretože aj mierna dehydratácia môže viesť k pocitu únavy a podráždenosti. Jedzte pravidelne, nevynechávajte jedlá a vnímajte jedlo ako zdroj sily, nie ako ďalší stresujúci faktor.

Doplňte si vitamíny a minerály

Vyhorenie oslabuje organizmus, vyčerpáva energetické zásoby a narúša rovnováhu v nervovom systéme. Preto je dôležité dodať telu správne živiny, ktoré podporia regeneráciu, nervovú sústavu a celkové zotavenie, zvlášť ak si ich nedokážete zabezpečiť z pestrej stravy.

Doplňte si predovšetkým:

Vitamíny skupiny B – B-komplex (vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, B9 – kyselina listová a B12) prispievajú k zníženiu vyčerpania a únavy. Napomáhajú správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie a fungovaniu nervového systému a psychiky.

Vitamín D – nedostatok vitamínu D je spojený s chronickou únavou, zlou náladou a oslabeným imunitným systémom. Pri nízkych hladinách vitamínu D dochádza ku kolísaniu hladín neurotransmiterov, čoho dôsledkom sú výkyvy nálady a úzkosti. Pri vyhorení môže jeho doplnenie výrazne zlepšiť psychickú pohodu. Dopĺňajte si ho zvlášť v chladných mesiacoch, kedy sa málo pohybujete na slnku. Ideálny na jednoduché dávkovanie je vitamín D v spreji, bežne dostupné sú kapsuly s vitamínom D z mikrorias.

Horčík – kľúčový minerál pri zvládaní stresu, pomáha uvoľniť svalstvo vďaka vplyvu na rovnováhu elektrolytov, a keďže prispieva k správnej funkcii nervového systému a psychiky, môže pomôcť zmierniť úzkosť a podporiť kvalitný spánok. Pri výbere magnézia si dajte pozor na jeho formu. Najlepšie vstrebateľné sú formy, ako je magnézium bisglycinát, či malát horečnatý. Do večerného kúpeľa si môžete pridať magnéziové vločky, ktoré vám pomôžu uvoľniť sa.

Železo – nedostatok železa môže spôsobiť únavu, slabosť a problémy s koncentráciou, čo sa pri vyhorení môže ešte viac prehĺbiť. Doplniť si môžete železo vo forme tabliet, kapsúl alebo kvapiek či spreju.

Zinok – podporuje imunitu, prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom a prispieva k správnej kognitívnej funkcii. Ak si ho chcete doplniť, najlepšie vstrebateľné sú organické formy zinku. Medzi tie patrí napríklad citrát zinočnatý.

L-theanín – nie je to síce vitamín ani minerál, ale aminokyselina nachádzajúca sa v zelenom čaji. Podľa štúdií má potenciál zlepšiť psychické zdravie a pomáha lepšie zvládať stres. Na trhu je dostupný L-theanín v kapsulách v čistej a prírodnej forme.

Omega-3 mastné kyseliny – môžu podľa štúdií znižujú pravdepodobnosť rozvoja úzkostí a depresie a navyše môže ich pravidelný príjem znižovať príznaky týchto psychických ťažkostí. Tým teda môžu pomôcť zmierniť príznaky vyhorenia. Výživové doplnky omega-3 z rastlinných zdrojov – rias algae, eliminujú riziko kontaminácie, ktoré hrozí pri konzumácii omega-3 priamo z rýb. Preto sú vegánske kapsule s omega-3 z mikrorias výborným spôsobom, ako si tieto prospešné látky doplniť.

Ako predísť syndrómu vyhorenia

Je dôležité dlhodobo dbať na rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Naučte sa stanovovať si hranice, nepodliehať neustálemu tlaku výkonu a pravidelne si dopriať čas na oddych.

Nezabúdajte tiež na psychohygienu – nájdite si aktivity, ktoré vás uvoľnia a nabijú energiou, či už je to pohyb, pobyt v prírode, hobby alebo čas s blízkymi. Nezabúdajte na spánok, zdravú stravu a dostatok pohybu, pretože vyhorenie často pramení z dlhodobého zanedbávania základných potrieb človeka.

A hlavne – počúvajte svoje telo a myseľ. Ak cítite, že ste dlhodobo vyčerpaní, neignorujte to a podniknite kroky skôr, než sa vyhorenie stane realitou.

Nehanbite sa osloviť odborníkov

Hoci nie každé vyhorenie prináša depresiu, pri tomto syndróme výrazne stúpa riziko jej rozvoja. Včasný zásah pri syndróme vyhorenia môže zabrániť nielen depresii, ale aj vytvoreniu rozličných foriem úzkostí, ktoré zväčša znamenajú ešte výraznejšie zhoršenie kvality života. Nehanbite sa preto požiadať o pomoc skôr, než je neskoro. Oslovte psychológa alebo psychiatra, ktorí vás usmernia a dajú vám pocit kontroly nad tým, čo sa s vami deje.

Záver

Syndróm vyhorenia (burnout) sa vyskytuje predovšetkým pri nadmernom zaťažení prácou a je spojený s chronickým stresom. Vyhorieť však môžeme aj v iných oblastiach života. Keď sa to stane, je dôležité si to čím skôr priznať, eliminovať spúšťače a prehodnotiť fungovanie v živote.

Dosiahnutiu psychickej rovnováhy pomáha relaxácia, dostatok času pre seba, pohyb na čerstvom vzduchu, zdravé stravovanie. Doplňte si vitamíny skupiny B a vitamín D, ako aj horčík, zinok, železo, omega-3 a L-theanín. Ak si s vyhorením neviete rady, neváhajte osloviť odborníkov skôr, než sa vám stav ešte zhorší.

Redakcia Vegmart

Zdroje: