Inzulínová rezistencia: rozpoznajte jej príznaky včas

Inzulínová rezistencia, hoci môže byť spočiatku nenápadná, vaše zdravie ovplyvňuje viac, ako si myslíte. Ako sa prejavuje a kedy treba spozornieť? Je ju možné vyliečiť? Odpovede na všetky dôležité otázky nájdete v článku.

Čo je pankreas?

Podžalúdková žľaza (pankreas) je životne dôležitý orgán, ktorý sa nachádza v brušnej dutine pod ľavou stranou bránice. Je pomerne malý, meria 12 – 16 cm a váži okolo 75 gramov. Ústi na začiatku tenkého čreva, resp. v jeho časti – v dvanástnik a jeho vývod je spojený so žlčníkom.

Pozostáva z exokrinnej časti (s vonkajším vylučovaním), ktorá produkuje tráviace enzýmy, a pankreatické šťavy na rozkladanie tukov, cukrov a bielkovín. A endokrinnej časti (s vnútorným vylučovaním), ktorá je centrom produkcie hormónov do krvného obehu.

Hormóny sú produkované zhlukmi buniek pankreasu, ktoré sa nazývajú Langerhansove ostrovčeky. Obsahujú 4 základné druhy buniek, ktoré produkujú hormóny:

alfa bunky – glukagón (pôsobí proti účinkom inzulínu),
beta bunky – inzulín (znižuje a reguluje hladinu glukózy v krvi),
delta bunky – somatostatín (inhibuje tráviace a hormonálne procesy),
gamma bunky – pankreatický polypeptid (bez známej funkcie).

Najväčšie zastúpenie majú beta bunky, ktoré sa nachádzajú na celom Langerhansovom ostrovčeku a tvoria 70 – 80 % jeho objemu.

Inzulín je dôležitý hormón, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi. Umožňuje glukóze dostať sa do buniek, kde sa premení na energiu. Jeho funkcia je tiež dôležitá pri rozklade tukov alebo bielkovín na energiu.

Čo ju spôsobuje?

V zdravom organizme sa skonzumovaná potrava rozloží na cukor (glukózu), ktorá je hlavným zdrojom energie pre organizmus. Dostáva sa do krvného obehu, čo je pre pankreatické beta bunky signál, aby uvoľnili inzulín. Ten pomáha glukóze „vstúpiť” do buniek, aby ju mohli využiť na energiu. Keď sa z krvi dostane do buniek, jej hladina sa v krvnom obehu zníži, čo pankreas informuje o tom, aby prestal produkovať tento hormón.

V prípade, že tento proces nefunguje správne, bunky (najmä svalové, tukové a pečeňové) nereagujú na účinky inzulínu dostatočne a nemôžu glukózu absorbovať. V dôsledku toho sa hromadí v krvi.

Pankreas na to reaguje tak, že začne inzulínu produkovať ešte viac, aby sa glukóza dostala do buniek. Zvýšená tvorba tohto hormónu môže dočasne umožniť, jej vstup do buniek, čo udrží hladinu cukru v krvi v normálnom rozmedzí. Pri dlhodobom vystavení vysokým hladinám inzulínu, bunky začínajú strácať citlivosť na jeho účinok a stanú sa voči nemu odolné. Glukóza sa začne hromadiť v krvnom obehu, čím jej hladina bude neustále stúpať.

Aké má inzulínová rezistencia príznaky?

Prvým prejavom je náhly nárast hmotnosti a zvýšenie množstva abdominálneho tuku v oblasti brucha. Častým príznakom je letargia, väčšia únava, problémy s koncentráciou a so spánkom. Na krku alebo v podpazuší sa zvyknú objaviť tmavé škvrny. Tiež môže dôjsť k zvýšeniu hladiny triglyceridov, LDL (zlého) cholesterolu a krvného tlaku.

Inzulínová rezistencia vs. cukrovka

Čo je inzulínová rezistencia? Ako sme písali v článku vyššie, ide o metabolické ochorenie, pri ktorom bunky nereagujú na inzulín správne a postupom času sa voči nemu stávajú odolnými. To vedie k jeho hromadeniu a k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi.

Cukrovka je ochorenie, pri ktorom sú hladiny glykémie príliš vysoké, pretože pankreas neprodukuje dostatok inzulínu alebo ho organizmus nevie efektívne využiť.

Hlavný rozdiel teda spočíva v jeho funkcii. Pri inzulínovej rezistencii sa telo snaží tento problém kompenzovať jeho zvýšenou produkciou. Zatiaľ čo pri diabete 2. typu, pankreas postupne stráca schopnosť vytvárať ho v dostatočnom množstve. To spôsobuje hromadenie glukózy v krvi a môže viesť k rozvoju cukrovky.

Častý problém (aj) mladých ľudí

Podľa štatistík sa toto ochorenie vyskytuje u 15,5 – 46,5 % dospelých ľudí na celom svete.

Relatívne vysoký výskyt môžeme pozorovať aj na Slovensku. Štúdia z roku 2021, vykonaná na Slovensku analyzovala 2629 dospievajúcich ľudí vo veku 14 –18 rokov. Výsledky ukázali, že u 18,6 % z nich bola rozvinutá inzulínová rezistencia. Výrazné rozdiely medzi pohlaviami neboli pozorované, naopak, potvrdila sa jej spojitosť s nadváhou alebo obezitou a vysokým podielom brušného tuku. Súvislosť sa zistila aj s nedostatočnou pohybovou aktivitou a nízkou fyzickou zdatnosťou u oboch pohlaví. Tieto výsledky mladých ľudí sú alarmujúce, pretože môžu naznačovať skorý výskyt metabolických porúch, zvýšené riziko rozvoja cukrovky 2. typu a v neskoršom veku ďalších závažných zdravotných problémov.

Faktory, ktoré spôsobujú inzulínovú rezistenciu

Vo väčšine prípadov je spôsobená kombináciou viacerých faktorov ako:

vek,
genetická predispozícia,
nadváha alebo obezita,
nedostatok fyzickej aktivity,
nezdravá strava,
fajčenie,
užívanie niektorých liekov,
etnická príslušnosť.

Vek

Starnutie spôsobuje zníženie svalovej hmoty, zvýšenie množstva telesného tuku a zhoršenie metabolických funkcií. Účinok inzulínu závisí od jeho produkcie a citlivosti buniek v tkanivách. V dôsledku poklesu množstva beta buniek, jeho funkcia s pribúdajúcim vekom klesá. Ľudia starší ako 45 rokov majú vyššie riziko rozvoja ochorenia.

Genetická predispozícia

Odhaduje sa, že v 25 – 40 % prípadov môže byť rizikovým faktorom genetika. Rodinná anamnéza zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja ochorenia, pretože genetické faktory môžu ovplyvniť spôsob, akým telo reaguje na inzulín.

Nadváha a obezita

Vedci sa domnievajú, že primárnou príčinou inzulínovej rezistencie je obezita, resp. abdominálny tuk v oblasti brucha. Tukové tkanivo produkuje hormóny a cytokíny, ktoré môžu vyvolať zápalové reakcie a narušiť metabolické procesy, čím môžu ovplyvniť citlivosť buniek na inzulín. Za rizikové sa považuje obvod pása u mužov nad 102 cm a u žien nad 88 cm.

Nedostatok fyzickej aktivity

Nedostatok pohybu znižuje schopnosť svalových buniek efektívne využívať glukózu, čo vedie k zvýšeniu hladiny inzulínu a cukru v krvi. Sedavý spôsob života tiež prispieva k zníženej fyzickej aktivite, tá je spojená s priberaním, vyšším rizikom obezity a môže ovplyvniť aj rozvoj citlivosti na inzulín. Štúdia naznačuje, že fyzická nečinnosť je priamo spojená s väčším množstvom cirkulujúcich zápalových cytokínov.

Výsledky výskumu z roku 2017 boli podobné. Ukázali, že nahradenie sedavého spôsobu života miernou až intenzívnou fyzickou aktivitou po dobu 30 minút denne je spojené so zníženými koncentráciami zápalových parametrov, ktoré sú rizikovým faktorom pre rozvoj zdravotných problémov.

Nezdravá strava

Častá konzumácia spracovaných potravín s vysokým obsahom sacharidov a nasýtených tukov je spojená so zvýšenou glykémiou. Tieto potraviny telo rýchlo strávi, čo spôsobuje prudký nárast hladiny cukru v krvi. To zvyšuje produkciu inzulínu beta bunkami pankreasu, čo môže časom viesť k jeho nedostatočnosti.

Fajčenie

V závislosti od dávky má fajčenie nepriamu súvislosť so vznikom inzulínovej rezistencie. Zvyšuje zápalové reakcie v organizme, poškodzuje receptory na bunkách a ovplyvňuje metabolizmus glukózy, čo narúša schopnosť tela efektívne regulovať hladinu cukru v krvi.

Niektoré lieky

Lieky vrátane kortikosteroidov (skupina hormonálnych liekov), liekov na liečbu krvného tlaku, HIV alebo psychických problémov, môžu byť rizikové pre rozvoj inzulínovej rezistencie.

Etnická príslušnosť

Rôzne etnické skupiny môžu mať odlišnú genetickú predispozíciu a metabolické parametre pre rozvoj tohto ochorenia. Napríklad ľudia, ktorých predkami boli Ázijci, Afroameričania, Hispánci alebo Indiáni majú vyššie riziko inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu v porovnaní s ľuďmi európskeho pôvodu.

Ako sa vyšetruje?

Toto ochorenie nie je jednoduché diagnostikovať, pretože neexistujú rutinné testy, ktoré by ju mohli priamo potvrdiť.

Lekár hodnotí viacero faktorov ako:

zdravotný stav,
rodinnú anamnézu,
príznaky,
výsledky testov.

Používajú sa krvné testy na zistenie inzulínovej rezistencie, z ktorých sa diagnostikuje prediabetes alebo cukrovka:

Test na stanovenie hladiny glukózy nalačno

Pre dosiahnutie čo najspoľahlivejších výsledkov je dôležité pred testom minimálne 8 hodín nič nejesť ani nepiť. Povolená je len čistá voda. Výsledok s nameranou hodnotou viac ako ako 100 mg/dl je znakom inzulínovej rezistencie.

Test glykovaného hemoglobínu

Meria priemernú hladinu cukru v krvi počas uplynulých 2 – 3 mesiacov. Určuje percento glukózy naviazanej na hemoglobíne (proteín, prenášajúci kyslík v červených krvinkách). Pred týmto testom nie je zakázané jesť ani piť.

Výsledky sa uvádzajú v percentách, pričom čím vyššie percento, tým je priemerná hladina glukózy v krvi vyššia:

menej ako 5,7 % – normálna hladina glykovaného hemoglobínu,
5,7 – 6,4 % – zvýšené množstvo cukru v krvi,
nad 6,5 % – vysoká koncentrácia glukózy spojená s rozvojom inzulínovej rezistencie.

C-peptidový test

Meria množstvo inzulínu v tele. Počas procesu jeho tvorby pankreas produkuje aj bielkovinu C-peptid. Oba vstupujú do krvného obehu v rovnakom čase a v rovnakom množstve. Avšak len C-peptid neovplyvňuje hladinu glukózy v krvi a zostáva v nej dlhšie ako inzulín, takže je jednoduchšie ho presne zmerať.

Test sa môže vykonávať z krvi alebo moču. Krvný test je rýchlejší a zvyčajne trvá menej ako päť minút. Test z moču sa vykonáva analýzou vzorky moču za posledných 24 hodín.

Normálny výsledok C-peptidového testu sa pohybuje v rozmedzí od 0,5 ng/ml – 2,0 ng/ml alebo 0,17 nmol/l – 0,83 nmol/l.

Hodnota menej ako 0,5 ng/ml – signalizuje nízku hladinu C-peptidu a tým pádom aj nízku hladinu cukru v krvi. Ak ste pred odberom niekoľko hodín nejedli, môže sa to považovať za normálny stav. V opačnom prípade to znamená diabetes mellitus 1. typu.

Hodnota nad 2,0 ng/ml poukazuje na vysokú koncentráciu C-peptidu. Znamená, že telo produkuje väčšie množstvo inzulínu.

Liečba

Doposiaľ nie sú schválené lieky na liečbu inzulínovej rezistencie. Napriek tomu sa v niektorých prípadoch používajú antidiabetiká, ako je metformín a tiazolidíndióny, ktoré môže predpísať lekár. Sú to inzulínové senzibilizátory, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi.

Čo pomôže vyhnúť sa inzulínovej rezistencii?

V prípade tohto ochorenia sa nedá vyhnúť všetkým rizikovým faktorom. Skutočnosti ako vek, rodinná anamnéza alebo etnická príslušnosť sa ovplyvniť nedajú. Môžete však podniknúť kroky na zníženie inzulínovej rezistencie tým, že sa zameriate na jej príčiny, ktoré dokážete zmeniť.

Úprava stravy

Do jedálnička zaraďte potraviny s nízkym glykemickým indexom, ako sú celozrnné pečivo, zelenina a strukoviny, ktoré pomaly uvoľňujú glukózu do krvi. Olivový olej, avokádo a orechy sú zdrojmi zdravých tukov, ktoré môžu pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín. Pridajte tiež potraviny bohaté na vlákninu, ako sú ovocie s nízkym obsahom cukru alebo ovsené vločky a bielkoviny, ako napríklad tofu či rastlinné alternatívy mliečnych produktov.

Zo stravy by ste mali vylúčiť rafinované cukry, ktoré obsahuje biele pečivo, cestoviny a sladkosti a spôsobujú rýchle zvýšenie hladiny glukózy v krvi. Vyhýbajte sa sladeným nápojom a džúsom s obsahom konzervantov, polotovarom a vyprážaným či mastným jedlám.

Pravidelná fyzická aktivita

Pohyb zvyšuje citlivosť svalových buniek na inzulín, čo umožňuje efektívnejšie využívanie glukózy. Cvičenie podporuje spaľovanie tukov, čím sa znižuje množstvo tuku aj v oblasti brucha. Do pravidelnej rutiny zaraďte napríklad beh, bicyklovanie, plávanie alebo rýchlu chôdzu. Pravidelnú fyzickú aktivitu by ste mali vykonávať aspoň 30 minút denne.

Zníženie telesnej hmotnosti

Regulácia hmotnosti pomôže znížiť množstvo abdominálneho tuku (v oblasti brucha), čo môže zlepšiť citlivosť buniek na inzulín. To dosiahnete jedine kombináciou zdravej a nutrične vyváženej stravy spolu s pravidelným pohybom.

Obmedzenie fajčenia

Fajčenie je, okrem iného, jedným z rizikových faktorov vzniku inzulínovej rezistencie, preto by ste ho mali obmedziť, alebo s ním úplne skoncovať.

Lekárske kontroly

Preventívne prehliadky pomáhajú včas odhaliť zmeny v hladinách cukru a inzulínu v krvi, čím umožňujú včasné opatrenia či nasadenie liečby. Pokiaľ sa u vás objavia niektoré z vyššie spomínaných príznakov, mali by ste navštíviť svojho lekára a nechať si skontrolovať svoj zdravotný stav.

Výživové doplnky

Pokiaľ zo stravy neviete prijať dostatočné množstvo vitamínov a minerálov, tak ich môžete doplniť výživovými doplnkami. K zlepšeniu symptómov na základe vedeckých štúdií môžu pomôcť:

Horčík

Horčík je minerál, ktorý sa v organizme podieľa na niekoľkých dôležitých enzymatických reakciách. Štúdia z roku 2022 skúmala, či môže pomôcť aj pri regulácii glykémie u pacientov s cukrovkou 2. typu. Zúčastnilo sa jej 42 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín. Počas troch mesiacov, jedna z nich užívala 250 mg magnézia denne a druhá neprijímala žiadne vitamínové doplnky.

Vo výsledkoch sa ukázalo, že denné podávanie horčíka zlepšilo hodnotu glykovaného hemoglobínu o 4,3 % a hladinu inzulínu o 21 %. Aj keď účinok magnézia je potrebné potvrdiť ďalšími analýzami, vzhľadom na množstvo benefitov pre organizmus, je vhodné aby ho telo prijímalo v dostatočných denných dávka.

Resveratrol

Je to prírodná látka nachádzajúca sa v červenom hrozne a je známa svojimi antioxidačnými vlastnosťami. Starší výskum sa zameral na študovanie jeho účinku na hladinu glukózy v krvi u ľudí s diabetes mellitus 2. typu. Analyzovaných bolo 66 ľudí, pričom polovici z nich bol podávaný 1 g resveratrolu denne a druhej placebo. Suplementácia trvala 45 dní.

Odborníci zistili, že u ľudí užívajúcich resveratrol sa významne znížila hladina glykémie nalačno, hodnota glykovaného hemoglobínu a riziko inzulínovej rezistencie. Tiež došlo k zvýšeniu HDL (dobrého) cholesterolu, v porovnaní s pôvodnými hodnotami. Resveratrol podľa výsledkov štúdií tak môže byť prospešný pre kontrolu parametrov glykémie u ľudí s cukrovkou 2. typu.

Vitamín D

Niektoré hypotézy tvrdia, že vitamín D môže mať kľúčovú úlohu pri inzulínovej rezistencii. Vedci zisťovali, či je to skutočne tak. Do štúdie bolo zapojených 100 pacientov s cukrovkou 2. typu, vo veku 30 – 70 rokov. Počas ôsmich týždňov užívali 890 IU vitamínu D denne. Meranie parametrov sa uskutočnilo pred aj po suplementácii.

Výsledky po užívaní déčka potvrdili zníženie hladiny glukózy v krvi nalačno o 5,2 %, inzulínu o 20 % a zlepšenie inzulínovej rezistencie o 19 %. To naznačuje, že užívanie déčka môže byť prospešné pre ľudí s diabetom 2 typu.

Dá sa vyliečiť?

Toto ochorenie sa úplne vyliečiť nedá. Jej stav sa však môže zlepšiť vďaka zmenám v životnom štýle. Základom je úprava stravy, zvýšenie fyzickej aktivity a naopak zníženie telesnej hmotnosti. Po konzultácii s lekárom sa môže pridať aj užívanie liekov, ktoré môžu zlepšiť citlivosť na inzulín a znížiť riziko rozvoja cukrovky 2. typu.

Komplikácie

Ak sa tento stav nelieči, môže spôsobiť ďalšie závažné zdravotné problémy:

Diabetes mellitus 2. typu

Inzulínová rezistencia je kľúčovým faktorom vzniku cukrovky 2. typu, pretože pankreas musí produkovať stále viac inzulínu, čo postupne znižuje jeho funkciu a vedie k zvýšenej hladine glukózy v krvi.

Ochorenie pečene

Môže viesť k nealkoholickej steatóze pečene, kedy sa v pečeni hromadí nadbytočný tuk, čo môže postupne spôsobiť zápal a poškodenie pečeňového tkaniva.

Kardiovaskulárne ochorenia

Dlhodobo zvýšená produkcia inzulínu a zápalové procesy môžu poškodiť cievy, čo vedie k ateroskleróze (kôrnatenie tepien v dôsledku ukladania tukových látok) a zvýšenému riziku kardiovaskulárnych problémov.

Zvýšenie LDL (zlého) cholesterolu

Vysoká koncentrácia inzulínu v organizme môže narušiť metabolizmus lipidov (tukov), čo vedie k zvýšeniu hladín LDL (zlého) cholesterolu a zníženiu hladín HDL (dobrého) cholesterolu.

Ochorenie očí

V prípade, že sa inzulínová rezistencia nelieči, môže vzniknúť cukrovka 2. typu, s ktorou súvisí diabetická retinopatia. Zvýšený obsah glukózy v krvi poškodzuje cievy v sietnici, čo vedie k poruchám videnia.

Alzheimerova choroba

Inzulínová rezistencia môže súvisieť s Alzheimerovou chorobou, pretože chronické zvýšené hladín tohto hormónu a zápalové procesy môžu narušiť funkciu mozgu a prispieť k akumulácii amyloidných plakov (zhluky bielkovín, ktoré sa ukladajú v mozgu), čo zvyšuje riziko degenerácie mozgového tkaniva a vzniku ochorenia.

Ako sa jej vyhnúť?

Je dôležité udržiavať zdravú stravu bohatú na vyvážený príjem bielkovín, tukov a sacharidov. Mala by obsahovať vlákninu a minimum spracovaných potravín s vysokým podielom rafinovaného cukru. Pravidelná fyzická aktivita pomáha zlepšiť citlivosť na inzulín a udržiavať zdravú telesnú hmotnosť. Je tiež dôležité pravidelne kontrolovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia symptómov navštíviť lekára.

Koho sa týka?

K vzniku inzulínovej rezistencie prispieva niekoľko faktorov, ktoré sme opísali vyššie v článku. Opatrní by mali byť hlavne ľudia nad 45 rokov, u ktorých sa v rodine vyskytla cukrovka 2. typu. Rizikom môže byť aj sedavá práca, málo pohybu a nezdravá strava. Tá súvisí s rýchlejším priberaním a vedie k nadváhe alebo až k obezite, čo môže spôsobiť celý rad zdravotných problémov.

Záver

Inzulínová rezistencia je síce vážne ochorenie, ale dá sa riešiť. S dôkladnou starostlivosťou o životný štýl a pravidelnými lekárskymi prehliadkami ju však viete zvládnuť. Navyše sa vyhnete ďalším zdravotným komplikáciám a dokážete viesť plnohodnotný život.

Autor: Mgr. Petronela Misárová – biologička

Zdroje: