Darčekové poukazy
Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov.
Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení (www.mamila.sk)
Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú. Tento článok nemá za úlohu nahradiť kvalifikované poradenstvo pri dojčení, skôr má ašpiráciu zorientovať čitateľa v téme dojčenia a vplyvov prostredia na dojčenie.
Najpredávanejšie produkty na podporu dojčenia:
1. Prečo je potrebné dojčiť svoje dieťa
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné.
Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky.
Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko,v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.
Zdroj: OZ Mamila, www.mamila.sk
Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini:
„Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek," hovorí doktorka Ottolini.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich:
výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili
štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze."
štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu.
zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
2. Aké výhody poskytuje kojenie mamičkám po pôrode
Hneď v úvode je potrebné si upraviť túto myšlienku a interpretovať informácie správnym spôsobom. Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu.
V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca.
Zdroj: OZ Mamila, www.mamila.sk
Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia.
Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení.
Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode. Tie bývajú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie.
3. Ako funguje tvorba mlieka - jednoduché vysvetlenie
Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.
V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Zdroj: OZ Mamila, www.mamila.sk
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
4. Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne.
Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť.
Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
5. Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia.
Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
bábätko začne tráviťčoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
6. Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer.
Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Taktiež odsávanie nemá výpovednú hodnotu o tom, čo bábätko reálne vypije z prsníka, pretože bábätká môžu piť z prsníka lepšie než dokážete odsávačkou odsať.
Všeobecne platí, že ak vidíte pauzy v brade - inými slovami, ak dieťa viditeľne dobre prehĺta a teda pije, ak je vo všeobecnosti spokojné, neodťahuje sa, pije, bez problémov sa prisáva, má záujem o dojčenie, dojčí sa na požiadanie, dojčí sa dostatočne často s pauzami v brade a nemá pri dojčení žiadne iné problémy, potom toto môže byť faktor, ktorý poukazuje na to, že dojčenie je v poriadku a nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.
Zdroj: OZ Mamila, www.mamila.sk
Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
7. Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujú nesprávne postupy pri riešení nedostatočného príjmu materského mlieka zo strany bábätka.
Medzi ďalšie, celkom ľahko odstrániteľné príčiny, ktorými býva ovplyvnená dobrá tvorba materského mlieka, patria:
nesprávne prisatie dieťatka,
prirastená uzdička pod jazykom bábätka,
používanie cumlíka alebo fľašky, používanie klobúčikov,
dlhé pravidelné odlúčenie od bábätka počas dňa alebo príliš veľká časť dňa, kedy sa o bábätko stará niekto iný ako vy.
Znížená tvorba materského mlieka môže byť ovplyvnená aj tým, že nespíte spoločne s bábätkom, alebo že bábätko prespáva celú noc, prípadne ho učíte prespať noc.
Ďalším faktorom, ktorého prejavom býva znížená tvorba materského mlieka, je užívanie hormonálnej antikoncepcie, a to aj jednozložkovej, prípadne používanie vnútromaternicového telieska, ktoré vylučuje hormóny, alebo užívanie niektorých typov liekov.
8. Tipy ako zvýšiť produkciu mlieka
V každej kultúre existovali potraviny alebo bylinné prostriedky, ktoré daná kultúra považovala za účinný prostriedok akozvýšiť tvorbu materského mlieka. Napriek tomu, jedenie určitých potravín ako účinná podpora tvorby mlieka nie je vedecky dokázaná, pretože nie je jednoduché vyhodnotiť, či zvýšená tvorba materského mlieka bola skutočným efektom, alebo len placebom.
Existujú faktory, ktoré sú dôležitejšie, než zamerať sa na potraviny na podporu tvorby mlieka. Napríklad je oveľa podstatnejšie aby bábätko na prsníku skutočne pilo a aby bolo správne prisaté. Veľakrát samotná úprava polohy a prisatia poslúžia ako účinná podpora dojčenia a dokážu vyriešiť problémy s dojčením.
V prípade, že by naozaj bolo potrebné, existujú postupy ako zvýšiť tvorbu mlieka v prsníkoch. Ak potrebujete pomôcť, určite neváhajte a obráťte sa na poradkyňu pri dojčení.
Samotné využívanie kontaktu koža na kožu, s bábätkom vyzlečeným do plienky na vašej odkrytej hrudi, podporuje záujem bábätka o dojčenie, zvyšuje ochotu prisávať sa na prsník a predstavuje účinný spôsob ako zvýšiť tvorbu mlieka v prsníkoch. Rovnako je potrebné dbať na správnu polohu matky a dieťatka pri dojčení, aby sa dosiahlo čo najlepšie prisatie dieťatka.
Správne prisatie je možné dosiahnuť v rozličných polohách. Je v poriadku, že bábätká sa dojčia v rôznych polohách, podľa toho čo danej dvojici najlepšie vyhovuje, tak, ako je to pre mamičku a dieťatko najpohodlnejšie. Je vyslovene praktické, ak mamička vie využiť viacero polôh pri dojčení, napríklad v noci pri spoločnom spaní. Ak dojčenie funguje a bábätko prospieva nie je dôvod zasahovať a robiť zmeny v polohe. Avšak v prípade, kedy je potrebné zlepšiť dojčenie, prípadne zmierniť bolesť pri dojčení, môže byť správne prisatie rozhodujúce pre pokračovanie dojčenia.
Ďalším krokom je stláčanie prsníka, čo pomôže bábätku získať viac mlieka. Na stláčanie nadväzuje striedanie prsníkov, keď už bábätko nepije ani so stláčaním. Prsníky môžete v priebehu dojčenia striedať viackrát, čím umožníte bábätku aby sa dojčilo kedykoľvek, keď má o dojčenie záujem. Nie je dôvod na obmedzovanie času, ktorý dieťatko môže na prsníku stráviť, pretože vaše telo nepotrebuje prestávku na „dotvorenie mlieka“.
Okrem toho je dôležité, aby bábätko nedostávalo fľašu, cumlík či klobúčik - pretože toto všetko môže situáciu len zhoršovať. Ak by bábätko napr. potrebovalo dokrmovanie, je dôležité nepoužívať fľašu, ale dokrmovať laktačnou pomôckou priamo na prsníku.
Pomôže aj podpora tvorby mlieka bylinkami. Bylinky ako senovka grécka a benedikt lekársky, podobne ako mnohé iné bylinky, predstavujú potenciál ako zvýšiť tvorbu materského mlieka a zlepšiť tok mlieka, často do 24 - 48 hodín od začiatku užívania.
Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že senovka grécka či benedikt lekársky môžu slúžiť ako podpora tvorby mlieka tým, že zvyšujú jeho tvorbu v prsníkoch, čo je pre ženy, ktorých bábätká nezískavajú dostatočné množstvo mlieka z prsníka významné a povzbudzujúce. Dodáva to nádej, že sa znížená tvorba materského mlieka dokáže upraviť.
Ďalšia bylinka, ktorú využívajú ženy na podporu tvorby materského mlieka je moringa olejová. Moringa zlepšuje výživový status ženy, pretože obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a proteínov a v mnohých krajinách sveta sa konzumuje ako jedlo. Moringa podobne ako aj senovka zlepšujú výživu ženy, pretože obsahujú veľa vitamínov, vápnika a iných látok.
Aby bola tvorba materského mlieka zvýšená, odporúča sa nasledovné dávkovanie vyššie uvedených byliniek:
Senovka grécka: 3 kapsule 3-krát denne
Benedikt lekársky: 3 kapsule 3-krát denne
Moringa olejová: 3 kapsule 3-krát denne
Všetky produkty z ktaegórie na Podporu dojčenia a laktácie nájdete TU
Záver
Je však dôležité, aby podpora tvorby mlieka išla ruka v ruke s úpravou polohy a prisatia, ktoré vám poradkyňa ukáže. Aby výsledkom bola zvýšená tvorba materského mlieka, je treba urobiť viac, než len užívať výživový doplnok, čo podporuje tvorbu mlieka. Komplexné zlepšenie dojčenia závisí od krokov, ktoré s vami rada preberie poradkyňa pri dojčení.
Autor:
Zuzana Bikárová
Certifikovaná laktačná poradkyňa
Obrázky s logom OZ Mamila, umiestnené v článku, boli použité so súhlasom OZ Mamila a znázorňujú správne asymetrické prisatie bábätka pri dojčení.
Informácie uvedené v tomto článku boli čerpané zo zdroja www.mamila.sk a nižšie uvedených zdrojov - štúdií a overených článkov k danej téme, ktoré si môžete v prípade záujmu prečítať.
1. Assad, M., Decreased cost and improved feeding tolerance in VLBW infants fed an exclusive human milk diet, J Perinatol.,, 2016 Mar;36(3):216-20. doi: 10.1038/jp.2015.168. Epub 2015 Nov 12.
2. Blomqvist YT, Nyqvist KH. (2011), Swedish mothers’ experience of continuous Kangaroo Mother Care, J Clin Nurs, 20, 1472–80.
3. Blomqvist YT, Rubertsson C, Kylberg E, Jöreskog K, Nyqvist KH. (2012), Kangaroo Mother Care helps fathers of preterm infants gain confidence in the paternal role, J Adv Nurs, 68, 1988–96.
4. Colaizy, T, et al (2016), Impact of optimised breastfeeding on the costs of necrotizing enterocolitis in extremely low birthweight infants, Journal of Pediatrics, doi: 10.1016/j.jpeds.2016.03.040,
5. Conde-Agudelo A, Diaz-Rossello J. (2014) Kangaroo mother care to reduce morbidity and mortality in low birthweight infants, Cochrane Database Syst Rev., Apr 22;(4):CD002771. doi: 10.1002/14651858.CD002771.pub3.
6. Farland, L. V., Eliassen, A. H., Tamimi, R. M., Spiegelman, D., Michels, K. B., & Missmer, S. A. (2017). History of breast feeding and risk of incident endometriosis: prospective cohort study. BMJ, j3778. doi:10.1136/bmj.j3778
7. Ganapathy V., Costs of necrotizing enterocolitis and cost-effectiveness of exclusively human milk-based products in feeding extremely premature infants. Breastfeed Med. 2012 Feb;7(1):29-37. doi: 10.1089/bfm.2011.0002. Epub 2011 Jun 30.
8. https://adc.bmj.com/content/87/6/478.abstract?etoc=
9. http://jamanetwork.com/journals/jamaneurology/fullarticle/2429941
10. https://medicine.wustl.edu/news/breast-milk-linked-to-significant-early-brain-growth-preemies/
11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3979156/ - Kontakt koža na kožu po pôrode – štúdia
12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4365917/
13. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/apa.13132
14. https://pubs.rsc.org/en/content/articlelanding/2015/sc/c5sc03260a#!divAbstract
15. https://pediatrics.aappublications.org/content/121/1/18320
16. http://portal.highwire.org/cgi/medline/pmid;12911410
17. http://portal.highwire.org/cgi/medline/pmid;15333310
18. http://portal.highwire.org/cgi/medline/pmid;16120082
20. https://www.thelancet.com/series/breastfeeding
22. Lawn JE, Mwansa-Kambafwile J, Horta BL, Barros FC, Cousens S. (2010), Kangaroo mother care’ to prevent neonatal deaths due to preterm birth complications, Int J Epidemiol., 39 (1), i144-54. doi: 10.1093/ije/dyq031.
23. Lucas A & Cole TJ (1990). Breast milk and neonatal necrotising enterocolitis. Lancet 336: 1519-1522.
24. Maffei D., Human milk is the feeding strategy to prevent necrotizing enterocolitis!, Semin Perinatol. 2017 Feb;41(1):36-40. doi: 10.1053/j.semperi.2016.09.016. Epub 2016 Nov 8.
25. Manuel Blesa, Gemma Sullivan, Devasuda Anblagan, Emma J. Telford, Alan J. Quigley, Sarah A. Sparrow, Ahmed Serag, Scott I. Semple, Mark E. Bastin, James
26. P. Boardman. Early breast milk exposure modifies brain connectivity in preterm infants. NeuroImage, 2019; 184: 431 DOI: 10.1016/j.neuroimage.2018.09.045
27. Minekawa R, Takeda T, Sakata M, Hayashi M, Isobe A, Yamamoto T, Tasaka K, Murata Y (2004) Human breast milk suppresses the transcriptional regulation of IL-1beta-induced NF-kappaB signaling in human intestinal cells. Am J Physiol Cell Physiol. 2004 Nov;287(5):C1404-11. Epub 2004 Jun 30.
28. Nyqvist, K. H. (2016), Given the benefits of Kangaroo mother care, why has its routine uptake been so slow?. Acta Paediatrica, 105: 341–342. doi: 10.1111/apa.13236