Darčekové poukazy
Pripravili sme pre vás preklad článku z anglického The Guardian (www.theguardian.com), ktorý nás veľmi zaujal. Originál Why you should go animal-free: 18 arguments for eating meat debunked napísal Damian Carrington, v The Guardian bo1 publikovaný 9. 6. 2020. Na konci článku nájdete naše dodatky k niektorým bodom.
Akokoľvek nepochopiteľné to pre producentov a konzumentov mäsa môže byť, environmentálne a zdravotné dôkazy v prospech rastlinnej stravy sú jasné.
Či už máte obavy o svoje zdravie, životné prostredie, alebo dobré životné podmienky zvierat, hromadia sa vedecké dôkazy, že bezmäsitá strava je tá najlepšia. Milióny ľudí v bohatých krajinách už znižujú svoju spotrebu živočíšnych produktov.
Chovatelia hospodárskych zvierat a milovníci mäsa samozrejme protestujú, a to môže byť zneisťujúce. Sú avokáda skutočne horšie ako hovädzina? A čo produkcia mandlí masakrujúca včely?
Pandémia koronavírusu pridala do tohto mixu ďalšiu položku. Rastúce ničenie prírodného sveta je považované za hlavnú príčinu chorôb, ktoré na človeka útočia. A je to do veľkej miery poháňané expanziou poľnohospodárstva.
Najlepší svetoví odborníci na biologickú rôznorodosť hovoria, že budú nasledovať ešte smrteľnejšie pandémie, ak nebude rýchlo zastavená ekologická devastácia.
Potraviny sú tiež zásadnou súčasťou našej kultúry, pričom dostupnosť potravín je otázkou sociálnej spravodlivosti. Takže neexistuje jediná dokonalá diéta. Dôkazy sú však jasné: bez ohľadu na to, ako zdravú a udržateľnú stravu si vyberiete, bude obsahovať oveľa menej červeného mäsa a mliečnych výrobkov , ako je to v dnešných štandardných západných diétach. A možno vôbec žiadne. A to z dvoch základných dôvodov:
Po prvé: nadmerná konzumácia mäsa spôsobuje epidémiu chorôb. Pričom okolo 285 miliárd dolárov ročne je na celom svete venovaných liečbe chorôb spôsobených len konzumáciou červeného mäsa.
Po druhé: rastlinná strava je jednoducho oveľa účinnejším využívaním drancovaných zdrojov planéty, ako skrmovanie rastlín zvieratami, ktoré následne konzumujeme. Globálne stáda hospodárskych zvierat a obilie, ktoré spotrebujú, zaberá 83% celosvetovej poľnohospodárskej pôdy, ale produkujú len 18% kalórií.
A čo teda všetky tie argumenty v prospech konzumácie mäsa a proti vegánskej strave? Začnime veľkolepými tvrdeniami o červenom mäse.
1) Tvrdenie: Na mäsku záleží. Hovädzie mäso kŕmené trávou s nízkou uhlíkovou stopou.
To platí len pri porovnaní s intenzívne chovaným dobytkom, spojeným s ničením lesov. Britská národná poľnohospodárska únia hovorí, že britské hovädzie mäso produkuje v porovnaní so svetovým priemerom len polovicu emisií. Veľa výskumov však ukazuje, že dobytok kŕmený trávou využíva viac pôdy a produkuje viac , alebo prinajmenšom podobné množstvo emisií, pretože obilie je pre kravy jednoduchšie stráviteľné a intenzívne chované kravy žijú kratšie. Obidva faktory znamenajú menej metánu. V oboch prípadoch sú emisie z toho najlepšieho hovädzieho mäsa stále mnohokrát vyššie, než emisie z fazule a strukovín.
Je toho viac. Ak by sa všetky pasienky sveta vrátili do prirodzeného stavu vegetácie, odstránilo by to z atmosféry skleníkové plyny zodpovedajúce asi 8 miliardám ton oxidu uhličitého ročne, tvrdí Joseph Poore z Oxfordskej univerzity. To je asi 15% celkových svetových emisií skleníkových plynov. Len malá časť týchto pasienkov by bola potrebná na pestovanie potravinárskych plodín, aby sme nahradili stratené hovädzie mäso. Takže, ak je riešenie klimatickej krízy vašou vecou, potom to hovädzina nie je.
2) Tvrdenie: Dobytok je v skutočnosti z hľadiska klímy neutrálny, pretože metán je skleníkový plyn s krátkou životnosťou
Dobytok pasúci sa na pasienku, na pozadí veterné elektrárne, ktoré sú súčasťou 155 turbín Smoky Hill Wind Farm, v blízkosti Vesper, Kan. Fotograf: Charlie Riedel/AP
Metán je veľmi silný skleníkový plyn a prežúvavce ho produkujú veľa. V atmosfére však ostáva len relatívne krátko: polovica je rozložená za deväť rokov. Toto niektorých vedie k argumentácii, že udržanie globálnych stád dobytka na súčasnej úrovni - asi 1 miliarda zvierat – nezahrieva planétu. Grgajúce kravy vraj nahrádzajú metán, ktorý sa postupom času rozkladá*.
Podľa Petea Smitha z University of Aberdeen a Andrewa Balmforda z University of Cambridge je to ale jednoducho „kreatívne účtovníctvo“. Nemali by sme argumentovať, že chovatelia dobytka môžu ďalej znečisťovať len preto, že tak robili v minulosti, hovoria: „Musíme urobiť viac, ako len pokojne stáť“. Krátka životnosť metánu v skutočnosti robí zo zníženia počtu hospodárskych zvierat „mimoriadne atraktívny cieľ“, pretože zúfalo potrebujeme čo najskôr znížiť emisie skleníkových plynov, aby sme sa vyhli najhorším dopadom klimatickej krízy.
V každom prípade zameranie sa len na metán neukončí nekontrolovateľné odlesňovanie rančermi v Južnej Amerike. Aj keď úplne ignorujete metán, hovorí Poore, živočíšne produkty stále produkujú viac CO2 ako rastliny. Aj jeden zástanca tvrdení o metáne hovorí: „Súhlasím s tým, že intenzívny chov hospodárskych zvierat je neudržateľný.“
3) Tvrdenie: Na mnohých miestach jediné, čo môžete pestovať, je tráva pre dobytok a ovce
Prezidentka NFU (pozn. Gaea - National Farmers' Union of England and Wales, Národná farmárska únia Anglicka a Walesu), Minette Batters, hovorí: „Šesťdesiatpäť percent britskej pôdy je vhodnej len na pasienky pre hospodárske zvieratá a máme správnu klímu na výrobu vysoko kvalitného červeného mäsa a mliečnych výrobkov.“
„Ak by však všetci mali argumentovať tým, že ‚naše pasienky sú najlepšie a mali by byť použité na pastvu‘, potom by neexistoval žiadny spôsob, ako obmedziť globálne otepľovanie,“ hovorí Marco Springmann na Oxfordskej univerzite. Jeho práca ukazuje, že prechod na prevažne rastlinnú flexitariánsku stravu by uvoľnil pastviny i poľnohospodársku pôdu.
Pasienky je možné miesto toho použiť na pestovanie stromov a fixáciu uhlíka, na poskytovanie pôdy na zdivočenie a obnovu prírody a na pestovanie bioenergetických plodín, ktoré nahradia fosílne palivá**. Plodiny, ktorými by sa už nekŕmili zvieratá, by sa mohli stať potravou pre ľudí, čo by zvyšovalo sebestačnosť v pestovaní obilia.
Wild Ken Hill projekt na pobreží Norfolku, ktorý odovzdal asi 1000 hektárov okrajovej farmárskej a lesnej pôdy späť prírode. Fotograf: Graeme Lyons/Wild Ken Hill/PA
4) Tvrdenie: Pasúci sa dobytok pomáha ukladať uhlík z atmosféry v pôde
To je pravda. Problém je v tom, že aj v tých najlepších prípadoch toto ukladanie uhlíka kompenzuje len 20%-60% celkových emisií z pasúceho sa dobytka. „Inými slovami, pasenie hospodárskych zvierat – aj v najlepšom prípade – je čistým prispievateľom k problému klimatickej zmeny, rovnako ako všetky hospodárske zvieratá,“ hovorí Tara Garnett z Oxfordskej univerzity.
Výskumy ďalej ukazujú, že toto ukladanie uhlíka dosiahne svoj limit o niekoľko desaťročí, kým problém s emisiami metánu pretrváva. Uložený uhlík je tiež problematický – zmena vo využívaní pôdy alebo sucho ho môže znovu uvoľniť do atmosféry. Zástancovia „holistického pasenia“ na zachytenie uhlíka sú tiež kritizovaní za nerealistickú extrapoláciu miestnych výsledkov na globálnu úroveň.
5) Tvrdenie: Na pasienkoch je oveľa viac voľne žijúcich živočíchov, ako na monokultúrnych poliach
To je možno pravda, ale zabúda sa na skutočný problém. Veľkou hybnou silou celosvetovej krízy v oblasti voľne žijúcich živočíchov je predchádzajúce a súčasné ničenie prírodných oblastí, za účelom vytvárania pasienkov pre hospodárske zvieratá. Bylinožravce majú v ekosystémoch dôležitú úlohu, ale veľká hustota obhospodarovaných stád znamená, že pastvina je pre voľne žijúce zvieratá horšia, ako prírodná pôda. Jesť menej mäsa znamená menej ničiť pôvodné miesta a obmedzenie mäsa by tiež významne uvoľnilo pasienky a polia s kŕmnymi plodinami, ktoré by sa mohli vrátiť prírode. Okrem toho sa tretina všetkej poľnohospodárskej pôdy využíva na pestovanie krmív pre zvieratá.
6) Tvrdenie: Potrebujeme zvieratá, aby sa krmivo premenilo na bielkoviny, ktoré môžu ľudia jesť
Napriek tvrdeniam neexistuje žiadny nedostatok bielkovín. V bohatých krajinách ľudia zvyčajne konzumujú o 30 až 50% viac bielkovín, ako potrebujú. Všetky potreby bielkovín je možné ľahko uspokojiť z rastlinných zdrojov, ako sú fazuľa, šošovica, orechy a celozrnné obilie.
Zvieratá však môžu zohrávať úlohu v niektorých častiach Afriky a Ázie, kde napríklad v Indii môže odpad z výroby obilia kŕmiť dobytok produkujúci mlieko. Vo zvyšných častiach sveta, kde sa väčšina poľnohospodárskej pôdy, ktorá by mohla byť použitá na kŕmenie ľudí, ale v skutočnosti sa používa na kŕmenie zvierat, je pre udržateľnosť poľnohospodárstva nutné znížiť konzumáciu mäsa.
7) 'Čo takto …?' Tvrdenie: A čo sójové mlieko a tofu, ktoré ničia Amazóniu?
Nie, nie. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN je viac ako 96% sóje z amazonskej oblasti skŕmených kravami, prasatami a kurencami na celom svete. 97% brazílskej sóje je navyše geneticky modifikovaných, čo je v mnohých krajinách zakázané pre ľudskú spotrebu, a je len výnimočne používaná na výrobu tofu a sójového mlieka.
Sójové mlieko má tiež oveľa menšie emisie, spotrebu pôdy a vody ako kravské mlieko. Ak sa obávate o Amazóniu, nejesť mäso je ten najlepší spôsob.
8) Tvrdenie: Produkcia mandľového mlieka masakruje včely a mení pôdu na púšť
Niektoré produkcie mandlí môžu spôsobovať environmentálne problémy. Ale je to preto, že rastúci dopyt viedol z rýchlej intenzifikácii na konkrétnych miestach, napríklad v Kalifornii, čo by bolo možné riešiť vhodnou reguláciou. To nemá nič spoločné s tým, čo mandle potrebujú k rastu. Tradičná produkcia mandlí v južnej Európe vôbec nevyužíva zavlažovanie. Možno tiež stojí za zmienku, že včely, ktoré umrú v Kalifornii, nie sú divoké, ale chované farmármi ako šesťnohé hospodárske zvieratá.
Rovnako ako sójové mlieko má mandľové mlieko stále nižšie emisie uhlíka a spotrebu pôdy a vody ako kravské mlieko. Ak sa ale stále bojíte, existuje množstvo alternatív: ovsené mlieko je zvyčajne to, o ktorom sa hovorí, že má najnižšiu ekologickú stopu.
9) Tvrdenie: Avokádo spôsobuje suchá
Felix (vľavo) a Samuel (vpravo), obaja z Michoacanu, Mexiko, zbierajú organické avokáda na Stehly Farms Organics vo Valley Center, Kalifornia. Fotografka: Ariana Drehsler/AFP cez Getty Images
Problémom je znovu rýchly rast produkcie v špecifických regiónoch, ktorým chýba skutočná kontrola využívania pôdy, napríklad v Peru a Chile. Avokádo produkuje tretinu emisie kuraťa, štvrtinu bravčového a dvadsatinu hovädzieho mäsa.
Ak sa stále obávate avokáda, môžete sa, samozrejme, rozhodnúť, že ho nebudete jesť. Nie je to však dôvod na konzumáciu mäsa, ktoré má oveľa väčšiu vodnú a odlesňovaciu stopu.
Trh tento problém pravdepodobne vyrieši. Vysoký dopyt spotrebiteľov, ktorí chcú avokádo a mandle, motivuje poľnohospodárov aby pestovali tieto plodiny aj inde, čím sa zmierni tlak na súčasné hotspoty.
10) Tvrdenie: Rozmach Quinoy poškodzuje chudobných poľnohospodárov v Peru a Bolívii
Quinoa je úžasné jedlo a zažilo boom. Myšlienka, že to pripravilo o obživu chudobných farmárov, je však mylná. „Tvrdenie, že rastúce ceny quinoy poškodzujú tých, ktorí ju tradične vyrábali a konzumovali, je zjavne nepravdivé,“ uviedli vedci, ktorí sa touto otázkou zaoberali.
Quinoa nikdy nebola základnou potravinou a pre týchto ľudí predstavovala len niekoľko percent rozpočtu na jedlo. Boom quinoy nemá na ich výživu žiadny vplyv. Rozmach tiež významne zvýšil finančné príjmy poľnohospodárov.
Existuje problém s klesajúcou kvalitou pôdy, pretože pôda je viac obrábaná. Quinoa je však teraz vysadená v Číne, Indii a Nepále, rovnako ako v USA a Kanade, čo túto záťaž znižuje. Vedci sa teraz obávajú skôr strát príjmov juhoafrických poľnohospodárov, zvyšovaním ponuky quinoy totiž klesá jej cena.
11) Tvrdenie: A čo palmový olej, ktorý ničí dažďové pralesy a orangutany?
Plantáže palmového oleja skutočne prispeli k strašnému odlesňovaniu. Ale to je problém všetkých, nielen vegánov: je asi v polovici všetkých produktov v regáloch supermarketov, potravinách aj toaletných potrebách. Medzinárodná únia na ochranu prírody tvrdí, že výber palmového oleja, ktorý sa vyrába udržateľným spôsobom je v skutočnosti pozitívny, pretože iné olejnaté plodiny zaberajú viac pôdy.***
Ale Poore hovorí: „Ročne opúšťame milióny hektárov olejniny na celom svete, vrátane repky a slnečnicových polí v bývalých sovietskych regiónoch a tradičných olivových plantáží.“ Lepšie využitie tejto zeme by bolo vhodnejšie, ako používanie palmového oleja, hovorí.
12) Otázky o zdraví. Tvrdenie: Vegáni nemajú dostatok vitamínu B12, čo ich robí hlúpejšími
Vegánska strava je všeobecne veľmi zdravá, ale lekári varovali pred možným nedostatkom vitamínu B12, dôležitého pre správne fungovanie mozgu, ktorý sa nachádza v mäse, vajciach a kravskom mlieku. To sa ale dá ľahko napraviť výživovým doplnkom. Bližší pohľad však odhalí niekoľko prekvapení. B12 je tvorený baktériami v pôde a črevách zvierat a zvieratá z voľného chovu prijímajú B12, keď sa pasú a hrabú v zemi. Väčšina hospodárskych zvierat však nie je vo voľnom výbehu a pesticídy a antibiotiká hojne používané na farmách zabíjajú baktérie produkujúce B12. Výsledkom je, že väčšina doplnkov B12 – podľa jedného zdroja 90% - je podávaná hospodárskym zvieratám, nie ľuďom.
Máte teda na výber, či si vezmete doplnok B12 sami, alebo zjete zviera, ktorému bol tento doplnok pridaný do krmiva. Riasy sú rastlinným zdrojom B12****, aj keď stupeň biologickej dostupnosti nie je doteraz vyriešený. Za zmienku tiež stojí, že značný počet nevegánov trpí nedostatkom B12, predovšetkým starší ľudia. Medzi vegánmi je to len asi 10%.
13) Tvrdenie: Rastlinné alternatívy mäsa sú v skutočnosti nezdravé
Bezmäsý burger od Beyond Meat. Fotograf: John D Ivanko/Alamy Stock Photo
Rýchly vzostup rastlinného hamburgeru niektorých inšpiroval k tomu, aby ho kritizovali ako ultra spracované, nezdravé, „junk food“ jedlo. Rastlinný hamburger môže byť nezdravý, ak sú hladiny soli v ňom veľmi vysoké, hovorí Springmann, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude zdravší, ako mäsový hamburger, ak sa vezmú do úvahy všetky nutričné faktory, predovšetkým vláknina. Okrem toho, nahradenie hovädzieho hamburgeru rastlinnou alternatívou bude určite menej škodlivé pre životné prostredie.
Určite existuje silný argument, že celkovo jeme príliš veľa spracovaného jedla, ale to platí rovnako pre jedákov mäsa, ako aj pre vegetariánov a vegánov. A vzhľadom na skutočnosť, že je nepravdepodobné, aby sa väčšina ľudí vzdala hamburgerov a párkov hneď a navždy, sú rastlinné varianty užitočnou alternatívou.
14) Ako „nachytať“ vegánov. Tvrdenie: Ovocie a zelenina nie sú vegánske, pretože sa pri hnojive spoliehajú na zvierací hnoj
Väčšina vegánov by povedala, že je hlúpe hovoriť, že ovocie a zelenina sú živočíšne produkty a mnoho sa ich vyrába bez použitia zvieracieho hnoja. Nie je dôvod na to, aby sa ovocinárstvo spoliehalo na zvierací hnoj. Syntetické hnojivá sa ľahko vyrábajú z dusíka vo vzduchu a existuje množstvo organických hnojív, ak by sme sa rozhodli vo väčšej miere používať ľudské fekálie. Nadmerné používanie hnojív spôsobuje problémy so znečistením vody vo viacerých častiach sveta. To sa však týka tak syntetických hnojív, ako aj zvieracieho hnoja, a je to následok zlého hospodárenia.
15) Tvrdenie: Vegánska strava zabíja hmyz v miliónoch
Piers Morgan patrí medzi tých, ktorí bojujú proti „pokryteckým“ vegánom preto, že komerčne chované včely umierajú pri opeľovaní mandlí a avokád a kombajny počas žatvy obilia „spôsobujú hromadnú vraždu chrobákov“ a drobných cicavcov. Ale takmer každý tieto jedlá konzumuje, nielen vegáni.
Je pravda, že hmyz na celej planéte šialene vymiera. Ale najväčšou príčinou tohto vymierania je deštrukcia divokých habitatov , často z dôvodu produkcie mäsa a rozsiahlemu používaniu pesticídov. Ak je to hmyz, o ktorý sa naozaj bojíte, potom si môžete vybrať organickú stravu založenú na rastlinách.
16) Tvrdenie: Hovoriť ľuďom, aby jedli menej mäsa a mliečnych výrobkov, znamená odopieranie zásadnej výživy tým najchudobnejším na svete
Novinárka Joanna Blythmanová kritizovala „planetárnu zdravú stravu“ publikovanú vedcami, vyhovujúcu globálnym zdravotným a environmentálnym potrebám: „ Keď ideológovia žijúci v bohatých krajinách tlačia chudobné krajiny, aby vyradili potraviny zo zvierat a prešli na rastlinnú diétu, prejavujú necitlivosť a koloniálne myslenie Bieleho Spasiteľa.“
V skutočnosti, hovorí Springmann, ktorý bol súčasťou tímu za zdravú planetárnu výživu, by táto diéta zlepšila príjem nutričných zložiek vo všetkých regiónoch, vrátane tých chudobnejších, kde v súčasnosti prevláda konzumácia jedál na báze škrobu. Radikálne zníženie spotreby mäsa a mlieka je potrebné v bohatých krajinách. V iných častiach sveta je už veľa zdravých tradičných diét s nízkym obsahom živočíšnych produktov.
17) Na ceste. Tvrdenie: Emisie z dopravy znamenajú, že jesť rastliny z celého sveta je oveľa horšie, ako jesť miestne mäso a mliečne výrobky
„‘Miestne stravovanie‘ je odporúčanie, ktoré počúvame často, ale je jednou z najviac zavádzajúcich rád“, hovorí Hannah Ritchie z Oxfordskej univerzity. „Emisie skleníkových plynov z dopravy tvoria veľmi malé percento celkových emisií z potravín a to, čo jete, je oveľa dôležitejšie, ako to, odkiaľ vaše jedlo cestovalo.“
Hovädzina a jahňacina má oveľa vyššiu uhlíkovú stopu, ako väčšina ostatných potravín, hovorí. Či už je mäso produkované lokálne, alebo prepravované z druhej strany sveta, rastliny budú mať vždy oveľa nižšiu uhlíkovú stopu. Emisie z dopravy hovädzieho mäsa predstavujú asi 0,5% z celkového množstva emisií a pri jahňacine 2%.
Dôvodom je to, že takmer všetky potraviny prepravované na veľké vzdialenosti sú prevážané loďami, ktoré prepravujú obrovský náklad, a sú teda pomerne efektívne. Napríklad emisie z lodnej dopravy pri avokádach prekračujúcich Atlantik predstavujú približne 8% ich celkovej stopy. Letecká nákladná doprava má samozrejme vysoké emisie, ale týmto spôsobom sa prepravuje veľmi málo potravín; predstavuje iba 0,16 % potravinových míľ.
18) Tvrdenie: Všetci poľnohospodári, ktorí chovajú hospodárske zvieratá, by boli nezamestnaní, ak by svet žil bez mäsa
Peniaze daňových poplatníkov podporujú chov hospodárskych zvierat masívnymi dotáciami na celom svete – na rozdiel od pestovania zeleniny a ovocia. Tieto peniaze by mohli byť použité na podporu udržateľnejších potravín, ako sú napríklad fazuľa a orechy, a na financovanie ďalších dôležitých projektov, ako zachytávanie uhlíka v lesoch a mokradiach, obnova divokej prírody, čistenie vody a znižovanie povodňových rizík. Nemali by sa vaše dane používať skôr na poskytovanie verejného dobra, než zla?
Takže jedlo je komplikované. Ale akokoľvek by sme chceli pokračovať v poľnohospodárstve a konzumácii jedla tak, ako to robíme dnes, dôkazy hovoria jasne: konzumovať menej mäsa a viac rastlín, je veľmi dobré pre naše zdravie aj pre planétu. Skutočnosť, že niektoré plodiny majú problémy, nie je dôvod na to, aby sme miesto nich jedli mäso.
Sami si vyberáte, čo jete. Ak chcete jesť zdravo a udržateľne, nemusíte prestať jesť mäso a mliečne výrobky úplne. Planetárna zdravá strava umožňuje hovädzí hamburger, určité množstvo rýb a vajec každý týždeň, či pohár mlieka alebo porciu syra každý deň.
Potravinový spisovateľ Michael Pollan popísal v roku 2008 planetárnu zdravú stravu jednoduchým pravidlom so siedmimi slovami: „Jedzte jedlo. Nie veľa. Väčšinou rastliny.“ (pozn. Gaea - v angličtine so siedmimi slovami: "Eat food. Not too much. Mostly plants."). Ale ak chcete vidieť maximálny výsledok v boji proti zmenám klímy a proti kríze voľne žijúcich živočíchov, tak to bude všetko o rastlinách.
Dodatky k článku za nás:
* Je veľmi dôležité si povedať, na čo sa rozkladá metán v atmosfére. Je to formaldehyd alebo CO2, takže pozerať sa na metán z pohľadu krátkodobého účinku je nevhodné.
** Pôda uvoľnená prechodom na rastlinnú výrobu, alebo prevažne rastlinnú stravu, podľa nášho názoru nemôže byť využívaná na pestovanie energetických rastlín. 10 cm ornej pôdy tvorí planéta a biosféra asi 1000 rokov (po obmedzení biodiverzity oveľa dlhšie). Preto je potrebné pôdu považovať za rovnako neobnoviteľný zdroj ako je ropa.
*** Téma palmového oleja je večná. Problémom je, že iné oleje majú omnoho menšiu výťažnosť, teda nahradenie palmového oleja inými by znamenalo potrebu ďalšieho obrovského množstva pôdy. O etike produkcie ako takej sa tiež dá hovoriť veľmi dlho (opice zbierajúce kokosové orechy). Jedinou alternatívou je zníženie spotreby.
**** B12 v riasach – tu hovoríme jasné nie, nemôžeme ich považovať za zdroj B12. Buď ide o analógy, alebo je koncentrácia taká nízka a variabilná, že tento zdroj nie je možné akceptovať.
Preklad: Roman Bartoš
Korektúra: Roman Súlovec