Starostlivosť o zuby u detí - všetko čo potrebujete vedieť

Problémy so zubami dokážu potrápiť nejedného dospelého človeka, no treba si uvedomiť, že stav nášho chrupu si budujeme už od ranného detstva. Z toho dôvodu je potrebné zamerať sa na dôslednú zubnú hygienu už odmalička. Lenže ako na to?

Odborníčka na danú tému, MDDr. Beáta Marčanová, detská zubná lekárka na klinike Dr. Martinko v Bratislave, pre nás spracovala nasledujúci článok, v ktorom jasne a zrozumiteľne vysvetľuje to najdôležitejšie ohľadom starostlivosti o mliečne zuby u detí, ako napr. “prečo je dôležité ošetriť aj mliečne zuby” a zdôrazňuje, že zubný kaz nie je dedičný a dá sa mu predchádzať. 

Ako vzniká zubný kaz?

Mnoho ľudí problematiku zubného kazu podceňuje, u detí nehovoriac. Myslia si, že mliečne zuby vypadnú, prípadne, že sa mliečne zuby nekazia. Ale je to naozaj tak? Na začiatok si definujeme zubný kaz, pričom jeho definícii nájdeme mnoho, a preto uvedená definícia spája viaceré prívlastky, aby ľudia pochopili jeho komplexnosť.

Zubný kaz teda môžeme definovať ako infekčné, chronické, multifaktoriálne, dynamické, zubným povlakom a stravou podmienené OCHORENIE, vyúsťujúce do straty tvrdých zubných tkanív. 

Čo spôsobuje zubný kaz u detí?

Na vzniku zubného kazu sa podieľajú faktory biologické, behaviorálne (správanie), psychosociálne a environmentálne; konkrétne je to strava a dentálna hygiena – jej frekvencia, technika čistenia zubov.

Je potrebné zdôrazniť , že zubný kaz nie je dedičný ani vrodený. Dokonca ako jedno z mála ochorení pri dodržiavaní hlavných zásad prevencie je zubný kaz preventabilný (dá sa mu predchádzať).

Keď zubný povlak, ktorý je tvorený zvyškom jedla, mikroorganizmami a odlúpenými bunkami tkanív z ústnej dutiny, pretrváva dlhodobo na povrchu zubov, začnú sa tvrdé tkanivá odvápňovať a vznikajú tzv. demineralizácie, ktoré pozorujeme ako biele bodky. Nachádzajú sa len v povrchovej vrstve zuba, nazývanej sklovina, a tento stav sa dá zvrátiť a progresia (rozširovanie) zubného kazu sa dá v tomto štádiu zastaviť. Časom sa môžu do tejto bielej bodky ukladať pigmenty zo stravy a fliačik sa zmení z bielej farby na hnedú. Pokiaľ je táto štruktúra tvrdá, je to dobré znamenie. 

Horšia varianta je, keď dochádza k ďalšej progresii prejavujúcej sa mäknutím a vznikom jamkového defektu v zube. Tkanivá sa rozpúšťajú a stav postupuje do hlbších štruktúr, do zuboviny (dentín - žltobiela hmota tvoriaca väčšinu zubu), a vzniká tzv. kavita. 

Zubný kaz v zubovine môže byť citlivý, vzhľadom na to, že v tomto tkanive sa nachádzajú „rúrky“, odborne nazývané tubuly, obsahujúce tekutinu, ktorej pohybom je dráždená zubná dreň (ľudovo nazývaná zubný nerv) obsahujúca cievy a nervy. Dieťa, ale aj dospelý, sa môže sťažovať na citlivosť zuba pri jedení. 

Pokiaľ zubný kaz nezasahuje do zubnej drene, nie je tu prítomná spontánna bolesť. Ale pri ďalšom progrese môže kaz zasahovať až do zubnej drene, kedy sa už pridávajú symptómy ako spontánna bolesť, najmä večer. 

Treba zdôrazniť, že sklovina mliečnych zubov je približne trojnásobne tenšia než sklovina trvalých zubov, a preto sa zubný kaz na mliečnych zuboch šíri oveľa rýchlejšie v a včasný zásah je veľmi dôležitý. 

Prečo je dôležité ošetriť aj mliečne zuby?

Aj keď niektorí ľudia zastávajú názor, že detské mliečne zuby nie je potrebné ošetrovať, nie je to správne. Musíme si uvedomiť, že dieťa má v ústnej dutine chronický infekčný zápalový proces, ako hovorí definícia. Ten sa pri neošetrení môže šíriť ďalej do zubnej drene, až zápal prenikne cez korene do kosti a následne sa spraví tzv. "fistula" (pľuzgierik na ďasne - odvodový kanálik z hnisavého ložiska), ktorú nestačí len prepichnúť alebo potrieť dezinfekciou, ako si mnohí myslia, pretože tak by sme príčinu neodstránili. Dosiahli by sme len dočasnú úľavu od bolesti, avšak neskôr by sa pridružila nejedna komplikácia. 

Zubný kaz má ako hlavný príznak bolesť. Dieťa pociťuje diskomfort pri jedení alebo pití, a v závažnejších prípadoch bolesť začne aj bez vyvolávajúceho podnetu. Tým pádom je znížená kvalita života dieťaťa – môže odmietať stravu, čo môže spôsobiť zhoršený alebo spomalený vývoj. Taktiež dieťa môže horšie spávať, na čo nadväzuje zhoršená koncentrácia a s tým zhoršené prospievanie v škole, taktiež nastáva negatívny vplyv na vývoj centrálnej nervovej sústavy dieťaťa. 

V noci sa tiež produkujú dôležité rastové hormóny pre správny vývoj, a tento proces môže byť zníženou kvalitou spánku tiež negatívne ovplyvnený. 

Závažný je taktiež fakt, že zubný kaz je zdrojom infekcie, čo má negatívny vplyv na celkové zdravie organizmu, ale najmä na stáleho zubného nástupcu. Ten sa nachádza v tesnej blízkosti mliečneho zuba, a preto zubný kaz na mliečnych zuboch môže spôsobiť poškodenie trvalých zubov. 

A nemenej dôležitý je aj dopad na psychiku dieťaťa. Za pokazené zuby sa mu môžu vysmievať či už z dôvodu zhoršenej estetiky alebo zápachu, čo často zubný kaz sprevádza .

Kedy začať deťom umývať zuby?

Je potrebné poznamenať, že so starostlivosťou je potrebné začať už počas tehotenstva, čo je dôležitá úloha mamičky. Chrup matky by mal byť sanovaný (ošetrený), pretože dieťa sa rodí so sterilnou ústnou dutinou a počas prvých mesiacov vzniká tzv. infekčné okno, kedy je ústna dutina batoľaťa náchylná k osídleniu kariogénnymi baktériami (tie, ktoré sa podieľajú na vzniku a rozvoji zubného kazu) a mamička by mohla preniesť baktérie z jej úst napríklad oblizovaním lyžičky alebo cumlíka. Pokiaľ v tomto čase dôjde ku kolonizácii, hladina baktérií je počas prvých 5 rokov dieťaťa pomerne vysoká, a tým má zubný kaz vyššie riziko vzniku. 

Dôkladné umývanie zubov u detí je potom potrebné nastoliť hneď s prvým zúbkom. Mamičkám odporúčame už počas prerezávania zúbkov masírovať ďasienka gumeným náprstkom, aby si dieťa zvyklo na umývanie zubov, ktoré bude v budúcnosti nasledovať. 

Ako správne umývať zuby deťom?

Už pri čistení prvého zúbka sa dnes odporúča používať zubná kefka s malou hlavičkou, prípadne jednozväzková single kefka s malým množstvo zubnej pasty s obsahom fluoridov. Mliečne zuby by sa mali čistiť dvakrát denne, ráno aj večer. Gumený náprstok ani gázička na čistenie prvých zúbkov nestačia. Po ich použití ostáva stále na povrchu zubov zubný povlak. 

Nejedna mamička sa zľakne používania zubnej pasty s fluoridmi u tak malého dieťaťa, ktoré ešte nevie zubnú pastu vypľuť. Avšak, ako už bolo spomenuté, zubný kaz je infekčné ochorenie a patrí k jedným z najrozšírenejších.

Slovenská republika patrí ku krajinám s veľmi zlým ústnym zdravým detí aj dospelých. Nemáme fluoridovanú vodu ako v niektorých iných krajinách a taktiež celková aplikácia fluoridov v tabletovej forme sa u nás už nepoužíva. Naopak, bol dokázaný veľký prínos lokálnej povrchovej aplikácie vo forme zubnej pasty v adekvátnom množstve - u najmenších detí je to zrnko ryže, a od dvoch rokov do dospelosti je to veľkosť hrášku.

Ak by dieťa aj toto množstvo prehltlo, nič závažné nehrozí. Aby mali fluoridy v zubných pastách škodlivý vplyv na zdravie dieťaťa, muselo by zjesť niekoľko túb zubných pást naraz, čo je nereálne, a preto sa malého množstva fluoridov v zubnej paste nemusíme obávať. 
 

Aké pomôcky sú potrebné k starostlivosti o mliečne zuby dieťaťa? 

U najmenších detí sa začína používať buď jednozväzková single zubná kefka alebo zubná kefka s malou hlavičkou, aby bola ľahká manipulácia v ústach dieťaťa. Dôležité je, aby detská zubná kefka bola mäkká rovná a bez vykrojení, aby dieťaťu nespôsobovala pri umývaní zúbkov bolesť. Podstatné je, aby rodičia dočisťovali zuby deťom až do 10-11 rokov, dokedy sa formuje jemná motorika. Mnohí rodičia schopnosti svojich detí precenia, a potom prídu na prehliadku a nerozumejú, prečo zubný kaz u detí vznikol.

Približne od štyroch rokov je možné používať aj sonické zubné kefky, ale aj pri týchto zubných kefkách je dôležitá kooperácia rodiča. Avšak, čo prízvukujeme často aj rodičom, ani sonická ani manuálna zubná kefka nie sú zárukou pre čisté zuby. Dôležitá je samotná technika čistenia zubov. Zuby vedia byť pekne umyté aj po použití manuálnej aj sonickej zubnej kefky, ale tento proces musí byť vykonaný správne, s vyčistením každej jednej zubnej plôšky.

U detí s tesnými kontaktami zubov je dôležité čistiť aj medzizubné priestory. Najskôr začneme šabličkami/flosspickmi, na ktoré si dieťa ľahšie zvyká. Potom prejdeme na medzizubné kefky. Ak je dieťa super spolupracujúce, medzizubné kefky môžeme použiť už od začiatku. A taktiež aj tu je spolupráca rodiča veľmi dôležitá. 

Čo odporúčame rodičom, ktorých dieťa kefku hryzie a rýchlo zničí je, že dieťa môže mať kľudne dve zubné kefky. Jednou zubnou kefkou si čistí samo a tú si môže rýchlo zničiť. Druhou mu dočisťujú rodičia, a tá zubná kefka má stále čistiacu funkciu zachovanú, keďže nie je tak rýchlo opotrebovaná.

Zloženie zubných pást - na čo by sme si mali dať pozor? 

Pri rozhovoroch s rodičmi často nastane situácia, že sa dostaneme k témam, v ktorých majú chaos kvôli mnohopočetným zdrojom, z ktorých je dnes možné čerpať informácie. To platí aj o zubných pastách a najmä o fluoridoch, ktoré sa v nich nachádzať môžu a nemusia. Jeden zdroj nás informuje, aké sú fluoridy v zubných pastách skvelé, ďalší hovorí o ich negatívnom dopade.

Za posledných 70 rokov prebehlo veľké množstvo výskumov na tému „fluoridy“ a na tému fluoridovej prevencie je nespočetné množstvo preukázaných benefitov. 

Preukázal sa najmä ich priaznivý LOKÁLNY účinok po aplikácii doma alebo v ambulancii zubného lekára, na rozdiel od kedysi rozšíreného názoru, že je výhodnejšie užívať fluoridové tablety či mlieko, ktoré mali celkový účinok na organizmus a nežiadúce účinky ako napríklad fluoróza zubov (nevratné poškodenie zubnej skloviny spôsobené nadmerným prísunom fluoridov). 

Ochranný účinok fluoridov v zubných pastách spočíva najmä v schopnosti remineralizovať (zabezpečiť spätný prívod minerálov) demineralizované (odvápnené), oslabené štruktúry zubných tkanív a zabrániť množeniu baktérií. Na povrchu zubu sa vedia vytvoriť vápenaté soli fluoridu, ktoré majú schopnosť naviazať sa na prvok zubnej štruktúry nazývaný hydroxyapatit a vytvoriť fluoroapatit, ktorý je odolnejší voči vzniku zubnému kazu. 

Z tohto dôvodu považujeme aplikáciu vhodného množstva zubnej pasty s fluoridom ako tú najlacnejšiu a najjednoduchšiu formu prevencie zubného kazu a prítomnosti fluoridov v zubnej paste sa vôbec nemusíme obávať. 

Existujú aj zubné pasty so xylitolom, čo je prírodné sladidlo pochádzajúce z kôry stromov a využíva sa v medicíne vyše 60 rokov. Xylitol stimuluje tvorbu sliny, ktorá ma remineralizačný účinok na oslabenú sklovinu. Druhým prínosom je fakt, že znižuje koncentráciu streptokokov mutans v ústnej dutine, ktoré sa podieľajú na vzniku zubného kazu. Xylitol v zubných pastách vie teda taktiež prispieť pozitívne ako doplnok v prevencii zubného kazu, avšak s fluoridmi ich nemožno porovnávať, keďže fungujú na iných princípoch.

Každodenné umývanie zubov - ako správne motivovať deti?

Platí, že každé dieťa je jedinečné, individuálne. Rodí sa s určitým temperamentom a niektoré si prirodzene umývajú zuby radšej ako iné. Keď si dieťa zuby čistiť nechce, jeho odpor je nutné vhodnou taktikou prekonať a zuby mu napriek jeho namietaniu vyčistiť. Dieťa z toho nebude mať traumu, ale jedine čisté a zdravé zuby, za ktoré vám v budúcnosti bude vďačné. V ambulancii rodičom vysvetľujeme, že ani sprchovať sa ich dieťaťu veľakrát nechce, avšak špinavé ho ísť spať nenechajú. 

Vhodnou metódou, aby dieťa považovalo umývanie zubov za niečo prirodzené, je umývať si zuby pred ním už od útleho detstva. Vhodná je tiež hra na zubného lekára, či už s plyšovou hračkou, bábikou, alebo môžete byť Vy pacientom a dieťa zubným lekárom, prípadne naopak. 

Dnes je taktiež k dispozícii mnoho knižiek o zúbkoch, napríklad Terka u zubára, alebo detských zubárskych hračiek, ktoré deti obľubujú a vedia ich k starostlivosti o ústne zdravie správne motivovať. 

Aj keď televízory a tablety u detí chceme určite obmedzovať, pustenie obľúbenej rozprávky alebo videa je tiež skvelou motiváciou. Veď nikde nie je písané, že zuby sa musia umývať v kúpeľni. Tam je to nudné aj pre mňa. Tiež si pri umývaní zubov radšej čítam knihu, alebo články na internete. Takto mi umývanie ubehne rýchlejšie a venujem sa mu jednak dlhšiu dobu, a jednak precíznejšie. 

Taktiež, niekedy pri konzultácii s rodičmi zistíme, že má dieťa nesprávnu, tvrdú zubnú kefku a čistenie ho bolí, a preto ho odmieta. Po výmene za správnu zubnú kefku sa jeho spolupráca zlepší. 

Kedy s deťmi na prvú návštevu k zubnému lekárovi?

Platí, že prevencia je vždy lepšia než terapia a keďže zubný kaz je jedno z mála ochorení, ktorým vieme predísť správnym informovaním rodiča o vhodnej strave a dentálnej hygiene, je prvá návšteva zubného lekára v detskom veku veľmi dôležitá. Či už sa na to pozeráme z hľadiska finančného (zubná kefka je lacnejšia než plomba) alebo psychického, keďže, povedzme si úprimne, ani pre nikoho z dospelákov návšteva u zubného lekára nie je to najpríjemnejšie posedenie.

Tak kedy teda ísť s dieťaťom prvýkrát k zubnému lekárovi? Ideálny čas je s prvým zúbkom, orientačne v 12-tich mesiacoch. Výhoda takejto skorej intervencie je, že si dieťa postupne zvykne na zubného lekára/zubnú lekárku, a na prostredie a zvuky, ktoré sú častou príčinou strachu. 

Napríklad v našej zubnej ambulancii takáto prvá návšteva zubného lekára prebieha tak, že sa porozprávame s rodičmi o dentálnej hygiene, vhodnej strave a ukážeme mu správnu techniku a pomôcky k čisteniu zubov. Dieťatko tiež s rodičom povozíme na kresle a spočítame mu zúbky. Najskôr to však urobíme na našom plyšovom drakovi, aby dieťa videlo, že to bude úplne bezbolestné. Je dôležité aby všetko prebiehalo hravou formou, aby sa dieťatko tešilo aj na ďalšiu návštevu zubného lekára. 

Autorka: MDDr. Beáta Marčanová, detská zubná lekárka na klinike Dr. Martinko v Bratislave 

Všetky naše produkty zo skupiny "Starostlivosť o zuby u detí" nájdete TU.