Darček:
Pri objednávke nad 50 € získate čierne textilné rúško zadarmo.

Na čo sú probiotiká, prebiotiká a tráviace enzýmy?

Na čo sú probiotiká, prebiotiká a tráviace enzýmy?

Trávenie je veľmi komplikovaný proces, avšak podporiť zdravie a správne fungovanie nášho trávenia nemusí byť také zložité. Stačí správne porozumieť úlohe troch dôležitých faktorov, ktorými sú: prebiotiká, probiotiká a tráviace enzýmy.


Čo sú to prebiotiká, probiotiká a tráviace enzýmy

Prebiotiká

Označujú tie zložky potravín, ktoré síce nevieme stráviť my sami (nemáme potrebné enzýmy), ale dokážu to naše priateľské črevné baktérie (tie majú potrebné enzýmy). Napríklad naše hrubé črevo obsahuje v priemere viac než 200 g živých mikroorganizmov, ktoré sa spoločne označujú ako črevný mikrobióm. To, čo jeme, pri tom rozhoduje, aké mikroorganizmy budú v našom čreve prevažovať. Strava bohatá na prebiotiká, medzi ktoré patria rôzne druhy vlákniny a nestráviteľných sacharidov, stimuluje množenie zdraviu prospešných baktérií.

Probiotiká

Označujú konkrétne živé mikroorganizmy, ktoré, pri podaní v dostatočnom množstve môžu priniesť zdravotné benefity. Potenciálne probiotické mikroorganizmy môžeme nájsť v rôznych druhoch fermentovaných potravín a vo výživových doplnkoch. Avšak nie všetky mikroorganizmy môžeme označiť ako probiotiká. Existujú totiž milióny druhov mikroorganizmov, ale ako probiotické sa môžu označovať len tie, ktoré majú preukázaný pozitívny vplyv na zdravie.

Tráviace enzýmy

Sú základným predpokladom pre zdravé trávenie. Enzýmy sú mikroskopické molekuly, ktoré sa nachádzajú v každej jednej bunke nášho organizmu, kde pomáhajú pri premene látok v tisíckach biochemických reakcií. V tráviacom trakte sa nachádzajú tráviace enzýmy, ktoré pomáhajú napríklad štiepiť zložité molekuly bielkovín, sacharidov a tukov tak, aby mohli byť vstrebané cez stenu čreva do krvného obehu. Tieto tráviace enzýmy produkujú napríklad naše slinné žľazy, žalúdok a pankreas a niektoré tráviace enzýmy môžu byť obsiahnuté dokonca aj priamo v potravinách či produkované mikroorganizmami.


Kde sa nachádzajú probiotiká a prebiotiká v potravinách

V niektorých prípadoch nájdeme probiotiká aj v jedle. Medzi potraviny, ktoré môžu obsahovať prospešné živé mikroorganizmy, zvané probiotiká, patria napríklad kyslá kapusta, kimchi, kombucha a fermentované potraviny zo živočíšneho alebo rastlinného mlieka, ako napríklad jogurt a kefír. Prítomnosť mikroorganizmov je podmienkou výrobného procesu týchto potravín, a ide tak do istej miery o prírodné probiotiká. Mikroorganizmy konzumujú prirodzené alebo pridané cukry v surovine a produkujú z nich napríklad kyselinu mliečnu a ďalšie zložky, ktoré dodávajú výslednej potravine charakteristickú chuť. 

Živé mikroorganizmy sa však nenachádzajú v každej fermentovanej potravine . V prípade jogurtov a kefírov množstvo prospešných mikroorganizmov, ktoré predstavujú probiotiká, klesá smerom k dátumu spotreby a negatívne na probiotiká pôsobí tiež tepelná úprava potraviny. Výskum účinkov potravín s obsahom probiotických mikroorganizmov je zatiaľ ešte len na začiatku. Preto doteraz nepovolila Európska agentúra pre bezpečnosť potravín uvádzanie akýchkoľvek zdravotných tvrdení, súvisiacich s probiotikami, na potravinách.

Pre zdravie nášho mikrobiómu sú dôležité tiež prebiotiká, medzi ktoré patria niektoré druhy vlákniny (napríklad inulín a pektín) a nestráviteľných sacharidov (rezistentný škrob). Prebiotiká v potravinách sa na rozdiel od probiotík vyskytujú takmer vo všetkých celistvých rastlinných potravinách, teda celozrnných obilninách, strukovinách, ovocí a zelenine.

Prebiotiká vo veľkej miere obsahujú cesnak, cibuľa, pór, špargľa, artičoka, púpavové listy, banány, celozrnná pšenica a ovos či morské riasy. Avšak pozor, náhle zaradenie veľkého množstva prebiotík môže mať krátkodobo nepríjemné následky vo forme hnačky či nadúvania. Z rovnakého dôvodu je vhodná opatrnosť s výživovými doplnkami prebiotík. 

Zdravý mikrobióm je navyše podľa doterajších výskumov ten s najväčšou druhovou diverzitou mikroorganizmov a rôzne druhy si tak vyžadujú rôzne prebiotiká. Najlepším spôsobom, ako si vypestovať zdravý mikrobióm je preto konzumovať 30 a viac druhov celistvých rastlinných potravín týždenne.


Na čo sú probiotiká

Probiotiká sú stále predmetom výskumov, pričom ich účinky sa líšia podľa kmeňov mikroorganizmov, ich kombinácie v prípravku, množstva CFU (kolónie formujúcich jednotiek) v dávke, zdravotného stavu človeka a tiež jeho vlastného mikrobiómu. Priemerný človek je totiž hostiteľom unikátnej populácie 100 triliónov mikroorganizmov z viac než 500 rôznych druhov. 

Doterajší výskum naznačuje, že konkrétne druhy probiotických mikroorganizmov, alebo ich kombinácie, môžu mať pozitívny efekt v prípade hnačky, syndrómu dráždivého čreva, syndrómu presakujúceho čreva, dysbiózi, ulceróznej kolitídy, Crohnovej choroby, infekcie helicobacter pylori a clostridium difficile, vaginálnej infekcie, kvasinkových infekcí a detských ekzémov.


Ako si vybrať probiotiká

Probiotiká v podobe rôznych kmeňov majú rôzne potenciálne účinky, základným predpokladom je preto výber prípravku, ktorý obsahuje kmene účinné na váš konkrétny problém a v dostatočnom množstve (typicky v miliardách CFU). 

Ak hľadáte napríklad konkrétne probiotiká proti nafukovaniu a hnačke pri antibiotikách, vhodné sú napríklad prípravky s obsahom kmeňa Lactobacillus rhamnosus. S výberom kmeňov pri komplikovanejších diagnózach vám môže pomôcť lekár či výživový odborník. Množstvo CFU potrebné pre dosiahnutie účinku sa u rôznych druhov líši pričom väčšie množstvo nezaručuje automaticky lepší účinok daného probiotika. 

Najväčším problémom pri výrobe probiotík je udržať mikroorganizmy na žive počas doby minimálnej trvanlivosti. Výrobca by tak mal jasne uvádzať potrebné podmienky, ako skladovať dané probiotiká. Chladené probiotiká nie sú automaticky trvanlivejšie. Keď si vyberáte probiotiká, všeobecne sa odporúča sledovať nasledujúce informácie:

  • Známy či overený výrobca a prípadné výsledky nezávislých testov o počte živých mikroorganizmov
  • Konkrétne zloženie probiotík, rod a druh mikroorganizmov a počty CFU jasne uvedené na obale výrobku
  • Zastúpenie dvoch najdôležitejších rodov LactobacillusBifidobacterium
  • Probiotiká uzavreté v enterických (gastrorezistentných)kapsuliach, aby prekonali kyslé prostredie žalúdka - väčšinou sú vyrobené z celulózy
  • Jasne uvedené podmienky , ako skladovať probiotiká a taktiež dĺžka minimálnej trvanlivosti


Je vhodné užívať probiotiká s antibiotikami?

Antibiotiká sú jedným z najúčinnejších zbraní modernej medicíny a pomáhajú nám prekonávať závažné infekcie, ktoré by boli v minulosti až smrteľné. Pre náš mikrobióm však predstavujú vážne nebezpečenstvo a ich časté či dlhodobé užívanie môže spôsobiť nezvratné škody. Škodlivé baktérie sú totiž len ako niekoľko zloduchov v meste plnom dobrých ľudí a antibiotiká fungujú ako bombardovanie. Zničia síce zloduchov, cena za to je však vysoká. 

Okrem krátkodobých vedľajších účinkov antibiotík, ako sú hnačky, nevoľnosť, vyrážky či bolesti brucha, môžu anitibiotiká narušovať rovnováhu v našom mikrobióme a zvyšovať riziko závažných dlhodobých ochorení. Medzi tie patrí infekčné ochorenia tráviaceho traktu, priberanie hmotnosti, zápalové ochorenia tráviaceho systému, poruchy imunitného systému či autoimunitné ochorenia.

Nadmerné užívanie antibiotík je nešťastný moderný problém, za ktorý sú zodpovední lekári aj pacienti spoločne. Napríklad pri chrípke či prechladnutí, ktoré sú vírusového pôvodu, antibiotiká neriešia problém a navyše môžu vytvoriť nový. 

Ak to situácia umožňuje, je preto určite na mieste potrebnosť antibiotík s lekárom konzultovať a vyhodnotiť potenciálne prínosy a riziká. Následky užívania antibiotík na mikrobióm nie je dnes možné celkom vyriešiť ani probiotikami. Ak je však antibiotická liečba nevyhnutná, správna zvolené probiotiká môžu pomôcť zmierniť následky užívania antibiotík a urýchliť uzdravenie trávenia.

Hnačky v dôsledku užívania antibiotík sa objavujú u viac než tretiny pacientov liečených antibiotikami. Túto pravdepodobnosť je možné významne znížiť vhodnou voľbou probiotika a jeho správnym užívaním. Najlepšie probiotiká k antibiotikám by mali vždy obsahovať optimálne rody baktérií Lactobacillus a Bifidobacterium, prípadne ďalšie. 


Ako užívať probiotiká

Kedy brať probiotiká pri antibiotikách? Odpoveď na túto otázku je závislá od konkrétneho kmeňa baktérií. Všeobecné odporúčanie užívať probiotiká dve a viac hodín od času užívania antibiotík totiž v niektorých prípadoch neplatí. Napríklad Lactobacillus rhamnosus Rosell, ktorý je účinný pri antibiotikami vyvolaných hnačkách, je proti antibiotikám odolný a odporúča sa užívať ho v rovnakom čase. Z týchto príčin je dôležité sledovať odporúčania výrobcu konkrétneho prípravku.


Je bezpečné užívať probiotiká v tehotenstve?

Užívať probiotiká v tehotenstve sa podľa doterajších poznatkov zdá byť bezpečné. Probiotiká sa u zdravých ľudí nevstrebávajú do krvi a ich účinok na vyvíjajúci sa plod tak je limitovaný. 

Výskumy zamerané na probiotiká pre ženy naznačujú, že môžu byť účinné v liečbe bakteriálnych vaginóz, ktoré zvyšujú riziko predčasného pôrodu, pri prevencii atopického ekzému u novorodencov a dojčiat a pri nepríjemných hnačkových poruchách tehotných žien. Tieto výskumy využívali špecifické kmene baktérií, a preto sa účinky iných kmeňov či kombinácií môžu líšiť. Preto je vždy dôležité probiotiká pre tehotné ženy konzultovať s lekárom a brať do úvahy potenciálne prínosy a riziká.


Aké sú najlepšie probiotiká pre deti?

Najlepšie probiotiká pre bábätká sú na začiatku tie od vlastnej matky. Pri príprave na pôrod začínajú bunky v dolných pôrodných cestách produkovať veľké množstvo glykogénu, čo spôsobí, že sa na nich začnú množiť baktérie druhu lactobacillus. Tieto priateľské mikroorganizmy budú prvými kolonizátormi novorodenca pri jeho ceste na svet. A nielen to, laktobacily produkujú kyselinu mliečnu a vytvárajú v pôrodných cestách nepriaznivé prostredie pre škodlivé mikroorganizmy. Ide tak o prvé probiotiká pre novorodencov. 

Podľa štúdií majú vďaka tomu bábätká porodené vaginálne priaznivý mikrobióm, zložený prevažne z Laktobacilov. Naproti tomu bábätká rodené cisárskym rezom majú vyššie zastúpenie nepriaznivých mikroorganizmov, ako je napríklad Stafylokok, pochádzajúcich z nemocničného prostredia.

„Tento krátky akt prehltnutia množstva mikróbov našich matiek, keď vstupujeme na svet, prináša neuveriteľne dôležité výhody. Ukazuje sa, že vystavenie baktériám je kritickým skorým krokom vo vývoji nášho imunitného systému. Cisársky rez obchádza túto zásadnú udalosť a súvisí s vyššou mierou astmy, alergií, obezity, cukrovky 1. typu a ďalších autoimunitných ochorení.“ (Dr. Robynne Chutkan, lekárka, odborníčka na mikrobióm a zakladateľka Ženského centra pre trávenie.)

Budovanie zdravého mikrobiómu u detí pokračuje tiež po pôrode, vďaka unikátnemu zloženiu materského mlieka. Okrem živín pre bábätko obsahuje tiež špeciálne nestráviteľné oligosacharidy, ktoré vyživujú priaznivé laktobacily a bifidobaktérie v jeho tráviacom trakte. 

Probiotiká sa tak zdajú byť všeobecne bezpečné a niektoré špeciálne druhy sa používajú dokonca u nedonosených detí, ako prevencia kolonizácie škodlivými druhmi baktérií. Používanie probiotík je podľa doterajších výskumov bezpečné dokonca už v prvých mesiacoch života. Výskum v tejto oblasti je však stále obmedzený, a preto je vždy dôležité akékoľvek detské probiotiká konzultovať s pediatrom pred ich užívaním.


Kto by nemal užívať probiotiká

Napriek tomu, že sú probiotiká považované za bezpečné, existujú prípady, kedy nie je ich užívanie vhodné, alebo je dôležité sa predtým poradiť s lekárom, ako a ktoré probiotiká užívať. 

Poradiť s lekárom by sa mali predovšetkým ľudia s poruchami imunitného systému (imunodeficienciou), liečení na rakovinu, liečení na zápalové ochorenia tráviaceho traktu a/alebo pankreasu, tehotné a dojčiace ženy, seniori a rodičia pred podávaním probiotík malým deťom. Napriek tomu že probiotiká na žalúdok v konečnom dôsledku vplývajú pozitívne, poradiť s lekárom by sa mali aj ľudia liečení na žalúdočné vredy a infekciu helicobacter pylori. 


Probiotiká a histamínová intolerancia

Opatrnosť pri výbere probiotík je dôležitá tiež u ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou. Fermentované potraviny sú všeobecne nevhodné, pretože môžu byť zdrojom histamínu a probiotiká často obsahujú aj histamín produkujúce baktérie. Pre osoby s histamínovou intoleranciou sú tak vhodné výlučne špecializované probiotiká určené pre histamínovú intoleranciu. 


Čo spôsobuje nedostatok tráviacich enzýmov

Poruchy trávenia môžu byť spôsobené aj tým, že niektoré tráviace enzýmy sú nedostatočne produkované. Niektoré nedostatky tráviacich enzýmov sú geneticky podmienené, ako napríklad nedostatok tráviaceho enzýmu laktázy pre trávenie mliečnych produktov, či alfa-galaktozidázy pre trávenie strukovín. 

Znížená účinnosť trávenia môže byť tiež dôsledkom stresu či syndrómu dráždivého čreva. Ak sa napríklad veľké množstvo nestrávených sacharidov dostane do hrubého čreva, môže dôjsť k premnoženiu plyn produkujúcich baktérií a zvýšenému vylučovaniu tekutín do čreva, čo spôsobí nafukovanie, plynatosť a hnačku. V týchto prípadoch je možné ako jedno z možných riešení, okrem už zmienených probiotík, vyskúšať tiež enzýmy na podporu trávenia vo forme výživových doplnkov. Tie môžu obsahovať kompletné tráviace enzýmy, alebo len napríklad alfa-galaktozidázu pre trávenie strukovín. 


Ako užívať tráviace enzýmy 

Pre optimálnu účinnosť je vhodné užívať tráviace enzýmy s jedlom. Na rozdiel od vitamínov sa totiž tráviace enzýmy nevstrebávajú, ale účinkujú priamo v mieste potreby, a teda v tenkom čreve.

V prípade závažnejších porúch produkcie tráviacich enzýmov sa môžu objavovať kŕče, silná plynatosť, chudnutie a vylučovanie nestráveného tuku v stolici. V prípade takýchto závažných príznakov je dôležité vyhľadať lekársku starostlivosť. Môže sa totiž jednať o ochorenie známe ako exokrinná pankreatická nedostatočnosť (EPI), ktoré si vyžaduje špecializované lekárske vyšetrenia a liečbu.


Všetky probiotiká, prebiotiká a tráviace enzýmy z našej ponuky nájdete v nasledujúcich kategóriách:


Autor: Bc. Radek Látal, DiS., vegánsky výživový poradca

Zdroje informácií:

  1. CHUTKAN, Robynne. The Microbiome Solution. 2015. ISBN 9780399573507.
  2. ROKYTA, Richard. Fyziologie a patologická fyziologie: pro klinickou praxi. Praha: Grada Publishing, 2015. ISBN 9788024748672.
  3. http://centaur.reading.ac.uk/75077/1/NRGH%20Prebiotics.pdf 
  4. https://microbiomejournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40168-020-00875-0 
  5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30359934/
  6. https://www.nhs.uk/conditions/antibiotics/side-effects/ 
  7. https://www.health.harvard.edu/vitamins-and-supplements/health-benefits-of-taking-probiotics 
  8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7009160/ 
  9. https://www.nhs.uk/conditions/probiotics/ 
  10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23152810 
  11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3056676/
  12. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25398206/ 
  13.  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1347861319314331