Pri starostlivosti o zuby a dentálnej hygiene sa stretávame s množstvom názorov, ktoré si niekedy navzájom protirečia, prípadne sa niektoré nesprávne tvrdenia mylne považujú za vhodné. Preto sme sa rozhodli pozrieť na najčastejšie mýty v téme starostlivosti o zuby. Konkrétne sa na tieto mýty odborným okom pozrela detská zubná lekárka MDDr. Beáta Marčanová, pracujúca na klinike Dr. Martinko v Bratislave, ktorá pre nás spracovala nasledujúci článok, kde objasnila 10 najčastejších mýtov v starostlivosti o zuby a uviedla ich na správnu mieru. 

1. Nezáleží na tom, akú zubnú kefku používame

Pre správne umývanie zubov je potrebný aj výber vhodnej zubnej kefky. To, akú zubnú kefku používame tak nie je jedno. Zubná kefka by mala mať malú hlavičku, prípadne u najmenších detí je vhodné na umývanie zubov použiť jednozväzkovú single kefku.

Vykrojené zubné kefky neodporúčam, ako pre deti, tak ani pre dospelých, pretože sú obyčajne tvrdé a ich čistiaci efekt je vo všeobecnosti nižší. Navyše je čistenie detských zubov takouto zubnou kefkou pre deti nepríjemné, niekedy až bolestivé, a môže to byť jedným z faktorov, prečo odmietajú umývanie zubov. . 

Je dôležité zdôrazniť, že k správnej dentálnej hygiene patria aj medzizubné pomôcky. Už aj najmenším deťom s tesnými kontaktami sa čistia aj medzizubné priestory. Na to sú ideálne medzizubné kefky. Kým si dieťa a rodič na medzizubné kefky zvyknú, je vhodné najskôr používať dentálnu niť alebo “šabličku”, s ktorými je manipulácia v ústach jednoduchšia. 

2. Umývať zuby je potrebné aspoň tri minúty, aby boli čisté.

Dĺžka čistenia zubov u detí ani u dospelých nemá vymedzený čas. Je potrebné odstrániť všetok povlak z povrchu zubov, čo zistíme jednoduchým testom: po umývaní zubov požiadame dieťa, aby si jazykom prešlo po všetkých zubných plôškach a ak cíti “chlpaté zuby”, zuby je ešte potrebné dočistiť.

Takže zuby čistíme dovtedy, dokým ich povrch nie je úplne hladký. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že deťom do 12 rokov zuby dočisťujeme, pretože až dovtedy sa formuje jemná motorika. 

3. Ústnou vodou môžem občas nahradiť umývanie zubov

Dôkladné umývanie zubov je založené na MECHANICKOM odstránení zubného povlaku z každej jednej zubnej plôšky. K tomu, aby bol čistiaci efekt dôkladnejší, sa používa zubná pasta v malom množstve. Aj u dospelých stačí použiť množstvo zubnej pasty o veľkosti hrášku. 

Naproti tomu má ústna voda veľmi krátkodobý efekt a je to len o vytvorení rýchleho a nie dlhotrvajúceho pocitu sviežeho dychu. Občasné použitie ústnej vody je indikované v špecifických prípadoch. Napríklad po vytrhnutí zuba sa odporúča ústna voda s obsahom chlorhexidínu, ktorý má protizápalový účinok. 

Taktiež môžu byť ústne vody doplnkom pri ochorení závesného systému zubov, avšak aj tu je na prvom mieste ich mechanické čistenie. Čo sa zloženia ústnej vody týka, vhodnejšia je ústna voda bez alkoholu a bez zbytočných penidiel ako je SLS (sodium lauryl sulfate). 

4. Mliečne zuby nie je potrebné ošetrovať, pretože aj tak vypadajú

Hoci niektorí ľudia ešte aj dnes stále zastávajú názor, že detské zuby nie je potrebné ošetrovať, nie je to správne. Musíme si uvedomiť, že dieťa má v ústnej dutine chronický infekčný zápalový proces, ktorý sa pri neošetrení môže šíriť ďalej do zubnej drene, až prenikne cez korene do kosti a môže spôsobiť poškodenie trvalého nástupcu, ktorý sa nachádza v jeho tesnej blízkosti. Okrem toho dochádza k zhoršeniu mechanickej (žuvacej, fonetickej) funkcie zubov. 

Zubný kaz má taktiež psychologický a sociálny dopad. Dieťa môže trpieť, nakoľko sa mu môžu v škôlke či v škole posmievať. Nemenej dôležitý je aj pocit bolesti, ktorý dieťa pri zubnom kaze zažíva, z čoho vyplýva horší spánok, horšia koncentrácia, neprospievanie v škole či nižšia produkcia rastových hormónov. 

5. Fluoridy v zubnej paste sú škodlivé

Mnoho ľudí má obavy z toxicity fluoridov, avšak tá nastáva až pri hodnotách 5 mg fluoridu na 1 kg telesnej hmotnosti. V zubnej paste, ktorú si denne aplikujeme na zubnú kefku, je množstvo fluoridov minimálne, odhadom 0,1 - 0,5 mg. K tomu, aby mali fluoridy v zubnej paste negatívny vplyv na zdravie, by človek musel zjesť niekoľko túb zubných pást. 

Niekoľko zdrojov ďalej tvrdí, že fluoridy spôsobujú aj narušenie mozgových funkcií, zníženie inteligenčného kvocientu, zvyšujú riziko rakoviny, spôsobujú poškodenie pečene, obličiek, hormonálneho systému a mnoho iného. Jedná sa však o nedostatočne podložené štúdie, ktoré nedokazujú, že by bol hlavnou príčinou fluorid a takisto by musel byť ich príjem vo veľmi veľkom množstve. 

Práve naopak. Fluoridy v ich lokálnej forme, ako je najmä zubná pasta, sú často nedocenené. Za posledných 70 rokov prebehlo veľké množstvo výskumov na tému „fluoridy“ a na tému fluoridovej prevencie je nespočetné množstvo preukázaných benefitov. Ich ochranný účinok v zubnom lekárstve spočíva v schopnosti remineralizovať (spätný prívod minerálov) demineralizované (odvápnené), oslabené štruktúry zubných tkanív a zabrániť množeniu baktérií. Na povrchu zubu sa vedia vytvoriť vápenaté soli fluoridu, ktoré majú schopnosť naviazať sa na prvok zubnej štruktúry nazývaný hydroxyapatit a vytvoriť fluoroapatit, ktorý je odolnejší voči vzniku zubného kazu.

6. Moje dieťa má celé zuby čierne, asi je to zubný kaz

Pokiaľ má vaše dieťa čierne celé zuby, nejedná sa o zubný kaz. Jedná sa o vyzrážané železo zo slín v interakcii s aktivitou fyziologických baktérií nachádzajúcich sa v dutine ústnej. V zubárskej terminológii hovoríme o takzvanom “black stains”. 

Sú to zlúčeniny železa, fosfátov a vápnika adherované (prilepené) na povrchu zubov. Aj preto držia tak pevne, a nevieme ich odstrániť klasickou zubnou kefkou. Ak takéto pigmentácie zubov máte vy, alebo vaše dieťa, je potrebné absolvovať profesionálnu dentálnu hygienu. 

7. Keď sa vytvorí nad zubom vačok, stačí ho len prepichnúť 

Tento “vačok”, s ktorým často dospelí aj detskí pacienti prichádzajú, sa ľudovo nazýva fistula. Jedná sa o klinický prejav chronického zápalu, ktorý má najčastejšie pôvod v kazom deštruovanom zube, prípadne zube, ktorý v minulosti prekonal úraz a prebehli v ňom procesy, ktorými zub odumrel a následne tento dlho pretrvávajúci zápal prenikol do kosti a hnis sa uvoľňuje "vačkom cez ďasno".

Stačí "vačok" prepichnúť? Nie! Pretože daný zápalový stav bude v ústach stále prítomný. Tým, že len vypustíme hnis, príčinu neodstránime. Potrebné je teda navštíviť stomatológa, ktorý zub vyšetrí, spraví röntgenovú snímku a zvolí postup ošetrenia, ktorým sa zub ošetrí. Buď bude potrebné ošetriť koreňový kanálik (zubný nerv), alebo zub, v najhoršom prípade, vytrhnúť. Je to však určite lepšia možnosť, ako nechať zápalový proces, aby sa naďalej šíril. 

8. Za zubné kazy môže genetika

Neraz počúvame v zubnej ambulancii, že "moje dieťa má zuby po mne, všetky sú pokazené aj keď čistíme dvakrát denne". To však nie je pravda. Existujú určité predispozície, kedy zubné kazy vznikajú častejšie, ako napríklad:

• čeľustno ortopedická anomália (stesnanie zubov), kedy sú zuby horšie čistiteľné a na ich povrchu sa ukladá zubný povlak viac. Z neho následne môže vzniknúť zubný kaz. 
• ďalšou predispozíciou môže byť dýchanie ústami, ktoré spôsobuje suchosť v ústach a takisto väčšiu náchylnosť na vznik zubných kazov, keďže sliny majú ochranný remineralizačný účinok.

Avšak príčinu vzniku zubného kazu môžeme zhrnúť do štyroch slov: baktérie, povlak, strava a čas. Zubný povlak spolu s baktériami pôsobiacimi určitý čas vyvolávajú odvápnenie zubov, ktoré postupne, pôsobením času, progreduje (rozrastá sa). Keď sa k tomu pridá častá frekvencia sladkostí, sladené nápoje a nedostatočná hygiena, riziko sa ešte zvyšuje. 

Čiže jediné, čo po vás vaše dieťa môže “zdediť”, sú vaše stravovacie a dentálne návyky. Dedičné môžu byť predispozície na parodontopatie, čeľustno-ortopedické anomálie (tesné zuby, progénia), ale aj to je len jeden faktor, ktorý zohráva úlohu minimálne a prejavia sa, len pokiaľ sa pridajú ďalšie faktory. Ak aj s touto predispozíciou bude umývanie zubov dôkladné a 100%-né, k prejaveniu nedôjde.

9. Dojčenie spôsobuje zubný kaz

Tento názor je pomerne zastaralý. Dojčenie samo o sebe zubný kaz nespôsobuje. Pokiaľ mamička dodržiava všetky zásady dentálnej hygieny, dojčenie je vrelo odporúčané. Ak však je dieťa často prikrmované, najmä v noci, a zaspáva s mliekom na povrchu zúbkov, môže byť dojčenie faktorom, ktorý sa na vzniku zubného kazu zúčastňuje. 

Materské mlieko, okrem toho, že obsahuje cukor, vytvára na povrchu mliečnych zubov bielkovinovú vrstvu, ktorá potencuje adherenciu (prilepovanie sa) ostatných jedál konzumovaných dieťaťom, dochádza tiež k poklesu pH v ústach a keďže detské zúbky sú menej odolné než trvalý chrup, cesta k vzniku zubného kazu je veľmi rýchla. 

Takže, pokiaľ mamička chce dieťa dojčiť, musí mať dieťa dvakrát denne dôkladne vyčistené zuby a rozostupy medzi jednotlivými jedlami by mali mať medzi sebou aspoň trojhodinovú pauzu, aby sa pH v ústach a ochranný účinok slín mohli obnoviť.

10. Mám herpes, potrebujem antibiotiká

Herpes je vírusové ochorenie vyvolané vírusom herpes simplex. Antibiotiká zaberajú jedine na bakteriálne ochorenia, pri vírusových nám nepomôžu. Ako teda s herpetickou infekciou bojovať? Môžete jedine tlmiť symptómy. Zabezpečte si: 

• dostatok tekutín, 
• kašovitú stravu, 
• oddych, analgetiká na tíšenie bolesti, 
• topické analgetické gély určené na dané miesto bolesti,
• chlorhexidínovú vodu alebo gél na vatičku, 
• pite chladené bylinkové čaje - repík, 
• v prípade zvýšenej teploty môžete užiť antipyretiká (lieky na znižovanie teploty), 
• dajte si vitamín B 
• a príjemnou prvou pomocou, ktorú ocenia nielen deti, je zmrzlina. 

Ústup herpetickej infekcie nastane v priebehu niekoľkých dní, ústup v prípade vážnejších prípadov či úplné vyliečenie nastane až v priebehu jedného či viac týždňov.

Autorka: MDDr. Beáta Marčanová, detská zubná lekárka na klinike Dr. Martinko v Bratislave 

Všetky naše produkty zo skupiny "Starostlivosť o zuby u detí" nájdete TU.

Viac informácií na tému detskej ústnej hygieny zistíte v článku Starostlivosť o zuby u detí - všetko čo potrebujete vedieť