Darček:
Pri objednávke nad 50 € získate čierne textilné rúško zadarmo.

Potravinová alergia, intolerancia a potravinové senzitivity - všetko, čo o nich potrebujete vedieť!

Potravinová alergia, intolerancia a potravinové senzitivity - všetko, čo o nich potrebujete vedieť!

Takmer štvrtinu ľudí v rozvinutých krajinách trápi intolerancia na potraviny či potravinová alergia, a to ešte nerátame potravinové senzitivity. V tomto článku sa dozviete, čo je intolerancia a čo je alergia, a zistíte to najdôležitejšie, čo potrebujete o týchto problémoch vedieť.


Čo je intolerancia? 

Intolerancia je následok neschopnosti organizmu stráviť niektorú zložku potraviny, typicky konkrétneho sacharidu, napríklad častá je intolerancia na laktózu. 

Laktózová intolerancia, niekedy označovaná ako intolerancia na mlieko, je čiastočná či úplná neschopnosť tráviť mliečny cukor laktózu. Laktóza sa bežne vyskytuje v materskom mlieku cicavcov, kam radíme mlieka kravské aj ľudské. 

Dojčatá a malé deti preto nemajú s trávením laktózy zpravidla problém, preto sa u nich nezvykne vyskytovať laktózová intolerancia. Ich tráviaci systém totiž produkuje enzýmlaktázu, ktorý laktózu rozkladá a organizmus tak môže laktózu využiť ako zdroj energie. Produkciu enzýmu laktázy spúšťajú naše gény a pretože po milióny rokov evolúcie konzumovali materské mlieko len dojčatá a deti, približne dve tretiny dospelých ľudí na svete neprodukujú laktázy dostatok, a preto sa u nich vyskytuje laktózová intolerancia.


Ako sa prejavuje laktózová intolerancia? 

Laktózová intolerancia sa prejavuje tak, že pri nedostatku enzýmu laktázy sa mliečna laktóza nestrávi a dostáva sa až do hrubého čreva. V hrubom čreve na seba laktóza viaže vodu a tiež sa na nej vyživujú mikroorganizmy produkujúce plyn, a sú tak spoluzodpovedné za nepríjemné symptómy, ktoré spôsobuje laktózová intolerancia. 


Čo spôsobuje intolerancia na laktózu? 

Intolerancia na laktózu najčastejšie spôsobuje nafukovanie, hnačky a zápal. K symptómom, ktorými sa intolerancia na laktózu prejaví, dochádza spravidla v rámci niekoľkých hodín po konzumácii mliečnej potraviny.


Nie je intolerancia ako intolerancia

Nie každý problém sa môže jednoznačne označiť ako intolerancia, aj keď sa to tak niekedy stáva. Intolerancia na fruktózu a na ďalšie látky z kategórie FODMAP (fermentovateľné oligosacharidy, disacharidy, monosacharidy a polyoly) totiž môžu byť spôsobené nielen chýbajúcimi enzýmami, ale tiež nedostatočným vstrebávaním v tenkom čreve. Podobne ako laktóza pri laktózovej intolerancii však tieto látky končia v hrubom čreve, kde spôsobujú symptómy ako bolesť brucha, nadúvanie, plynatosť či hnačka a môžu tak byť diagnostikované ako syndróm dráždivého čreva (IBS). Zvláštnym prípadom je tiež histamínová intolerancia, niekedy označovaná tiež ako histamínová alergia, o ktorej sa dozviete viac v článku spomenutom v závere.


Ako sa identifikuje intolerancia

Intolerancia na potraviny sa môže identifikovať s pomocou prostej eliminačnej diéty. Podozrivé potraviny sa na dva týždne vylúčia z jedálnička a následne sa potraviny postupne (každých 5 – 7 dní), jedna po druhej naspäť zaraďujú. 

V prípade podozrenia, že je prítomná konkrétna intolerancia na potraviny, je treba vyradiť nielen tieto konkrétne potraviny, ale tiež spracované produkty s ich obsahom. V prípade podozrenia, že sa u vás vyskytuje laktózová intolerancia treba vyradiť napríklad všetky mliečne produkty a cukrovinky s mliekom. V prípade syndrómu dráždivého čreva treba zasa vyradiť potraviny s obsahom FODMAP sacharidov. 

V priebehu eliminácie a spätného zaraďovania je dôležité dôsledne sledovať zloženie všetkých konzumovaných potravín a viesť si záznamy o jedle a výskytu symptómov. Tento spôsob je zdĺhavý a nie je dokonalý, môže však potvrdiť alebo vyvrátiť či je prítomná intolerancia na potraviny, alebo porozumieť miere tolerancie určitých potravín. Intolerancia na fruktózu a laktózová intolerancia sa tiež dajú diagnostikovať s pomocou vodíkového dychového testu. 


Intolerancia vs. alergia

Potravinová alergia má v porovnaní s intoleranciou výrazne závažnejší priebeh a príznaky alergie nastupujú typicky rýchlejšie, v priebehu niekoľkých minút maximálne hodín po konzumácii alergénu. 


Aké sú prejavy alergie?

Prejavy alergie zahŕňajú opuch jazyka, vyrážky, svrbenie, vracanie, hnačky, problémy s dýchaním či nízky krvný tlak. Alergická reakcia má príčinu v našom vlastnom imunitnom systéme, ktorý nesprávne považuje alergén za nebezpečenstvo a zareaguje silnou zápalovou reakciou. Na rozdiel od intolerancie sa môže alergická reakcia spustiť konzumáciou hoci len stopového množstva potraviny. Preto sú mnohé výrobky označované informáciami o možnej kontaminácii alergénom, ako napríklad “môže obsahovať stopy mlieka”.


Ktorá potravinová alergia sa vyskytuje najčastejšie?

Výskyt alergií sa v rôznych častiach sveta líši, najčastejšie alergénne potraviny, ktoré spoločne predstavujú až 90 % všetkých alergií, sú alergia na mlieko, sóju, pšenicu, arašidy, ryby, kôrovce a tiež alergia na vajcia či alergia na orechy. Môžu sa však objaviť tiež aj vzácne alergie, ako sú alergia na paradajky či alergia na citrusy. 


Alergia je reakcia na bielkovinu potraviny

Typická príčina alergie je reakcia na konkrétnu bielkovinu potraviny. Alergia na kravské mlieko či alergia na pšenicu tak je v skutočnosti alergia na mliečnu bielkovinu alebo alergia na niektorú z bielkovín pšenice, napríklad alergia na lepok. 

Príznaky alergie sa preto môžu objaviť nielen pri konzumácii mlieka či mliečnych produktov, ale napríklad aj potravín s obsahom špecifickej mliečnej bielkoviny. Všetky zložky mlieka a iných častých alergénov preto musia byť v zložení potravín uvedené tučným písmom.


Ako vzniká alergia?

Presná príčina, ktorá by určila vznik alergie, nie je známa. Podľa jednej z teórií môžu byť ako príčina alergie považované podmienky, za ktorých sa dostal imunitný systém s alergénom do styku. Ak k tomu dôjde prostredníctvom tráviaceho systému, ktorý je jedným z najväčších centier imunitného systému, je podľa tejto teórie vyššia pravdepodobnosť že sa alergia nevyvinie. 

Ak sa však imunitný systém stretne s potenciálnym alergénom prvýkrát pri obrannej reakcii, napríklad v otvorenej rane, môže sa vyvinúť alergia. Bielkoviny z potravín sa totiž za normálnych podmienok nedostávajú do vnútorného prostredia organizmu a sú v ňom považované za nežiadúce. 

Túto teóriu o vzniku alergie potvrdzujú tiež štatististiky, podľa ktorých skoré zaradenie potenciálnych alergénov do stravy detí znižuje riziko vzniku alergie. Ako rizikové faktory pre vznik alergie boli tiež identifikované rodinná história alergie, nedostatočný príjem vitamínu D, nadmerný príjem tukov, obezita a nadmerná hygiena.


Ako zistiť alergiu?

Podobne ako v prípade intolerancií sa môže potravinová alergia identifikovať s pomocou eliminačnej diéty. S ohľadom na vyššiu závažnosť komplikácií v prípade alergie je vhodné podozrenie na alergiu konzultovať s lekárom, ktorý môže prítomnosť alergie diagnostikovať s pomocou testu. Test na alergie môže mať formu analýzy krvnej vzorky na špecifické protilátky, alebo kožného testu prítomnosť na alergie. Pri kožnom teste sa mikroskopické množstvo alergénu aplikuje na/alebo pod pokožku a sleduje sa, či sa objaví alergická reakcia.


Ako vyliečiť alergiu?

Nejaká forma alergie trápi približne 8 % detí a 5 % dospelých. Tento rozdiel je dôsledkom skutočnosti, že niektoré alergie sa samovoľne vytratia s vekom. Častejšie sa vytrácajú alergia na mlieko, či alergia na vajcia a sóju. Naopak alergia na orechy a alergia na kôrovce sú typicky trvalé. 

V súčasnosti nie je známy priamy spôsob liečby alergie a jediný dostupný spôsob, ako sa rieši potravinová alergia, je striktné vyhýbanie sa alergénu. Ak je alergická reakcia miernejšia, používajú sa antihistaminiká a steroidné prípravky a pri závažných a život ohrozujúcich stavoch sa podáva alergikom adrenalín (epinefrin). Tieto látky pomáhajú rýchlo utlmiť zápalovú reakciu.

Ďalším spôsobom, ako sa lieči alergia, je samotná prevencia proti zápalu. Zápalu je možné predchádzať, napríklad s pomocou udržiavania optimálnej hladiny vitamínu D, ktorý je dôležitým faktorom v regulácii zápalu v organizme a jeho nedostatkom trpí až 40 % európanov. 

Úlohu v regulácii zápalu hrá tiež strava. Protizápalové účinky majú predovšetkým ovocie, zelenina a strukoviny. Naopak, prozápalové účinky má predovšetkým cukor, tučné, mastné a vyprážané jedlá, červené mäso, údeniny a potraviny z bielej múky. Preventívne znižovať zápal v organizme môže pomôcť kurkuma a v prípade alergickej nádchy tiež napríklad rastlinné prípravky obsahujúce quercetín (kvercetín).


V našom e-shope nájdete produkty s obsahom kvercetínu v kategórii Quercetin.


Potravinové senzitivity 

Potravinové senzitivity sú na rozdiel od intolerancií a alergií, stále ešte málo preskúmané a ich diagnóza je problematická. Ide o abnormálne reakcie na potraviny, prejavujúce sa napríklad bolesťou kĺbov, únavou, vyrážkami, bolesťami brucha či zahmleným myslením (brain fog). Symptómy upozorňujúce na potravinové senzitivity sa pritom môžu objaviť aj s odstupom dní od konzumácie potraviny, čo výrazne zťažuje identifikáciu problematickej potraviny. 

Najznámejším zástupcom potravinových senzitivít je neceliatická senzitivita na lepok (non-celiac gluten sensitivity), niekedy tiež nesprávne označovaná ako intolerancia na lepok. Približne 0.1 % ľudí trápi alergia na pšenicu, 0.71 % alergia na lepok (celiakia) a senzitivita môže podľa odhadov postihovať 1 % ľudí. 

Potravinové senzitivity je možné diagnostikovať s pomocou eliminačnej diéty, v prípade senzitivity na lepok je však dôležité v prvom rade vylúčiť riziko celiakie. Bezlepková strava celiatikov musí byť totiž výrazne striktnejšia, ako v prípade senzitivity. Samotná príčina senzitivít je stále predmetom výskumu, pravdepodobne však má svoj pôvod v interakcii zložiek potravín s naším črevným mikrobiómom a imunitným systémom.


Súvisiace články


Autor: Bc. Radek Látal, DiS., vegánsky výživový poradca

Zdroje informácií:

1. http://apjcn.nhri.org.tw/server/APJCN/24%20Suppl%201/S1.pdf

2. https://www.health.harvard.edu/blog/food-allergy-intolerance-or-sensitivity-whats-the-difference-and-why-does-it-matter-2020013018736 

3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5390324/

4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3934501/ 

5. https://www.jacionline.org/article/S0091-6749(15)00430-3/fulltext

6. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7227109/ 

7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7227109/ 

8. https://nutritionfacts.org/video/flashback-friday-is-gluten-sensitivity-real-separating-the-wheat-from-the-chat/