Čo je to stres a ako ho zvládať? Jeho príčiny, príznaky a čo pomáha

Stres už zažil každý z nás – je to prirodzená reakcia tela a mysle na rôzne náročné situácie. Vedeli ste však, že nemusí mať vždy len negatívny vplyv? Niekedy nás dokáže motivovať, avšak ak trvá dlhodobo, môže mať vážne dôsledky na zdravie. Aké sú najčastejšie spúšťače stresu a ako sa prejavuje? A hlavne – aké spôsoby vám môžu pomôcť zbaviť sa stresu a udržať si vnútorný pokoj?

Čo je stres?

Stres je prirodzená reakcia ľudského tela, ktorú zažíva každý z nás. Ide o spôsob, akým naše telo a myseľ reagujú na náročné situácie, zmeny alebo výzvy, ktoré nazývame stresory. Keď sa stretávame so stresom, telo spúšťa fyzické a psychické reakcie – napríklad zrýchlený tep, rýchlejšie alebo hlbšie dýchanie, napätie svalov či zvýšenú pozornosť.

Odborníci z Cleveland Clinic uvádzajú, že stres môže byť krátkodobo prospešný, pretože nás motivuje a zvyšuje našu výkonnosť. Tento proces automaticky pripravuje telo na zvládnutie náročných situácií. Jednou z jeho hlavných reakcií je tzv. boja alebo úteku – mechanizmus, ktorý nám pomáha čeliť ohrozeniu alebo výzve. Vďaka tejto reakcii sme schopní rýchlo reagovať, brániť sa a prispôsobiť sa situáciám, ktoré by nás inak mohli ohroziť, čím nám stres v krátkodobom horizonte slúži ako prirodzený obranný mechanizmus.

Z dlhodobého hľadiska výskumy ukazujú, že dlhodobý a chronický stres pôsobí ako toxín, ovplyvňuje naše orgány aj bunky a má negatívny vplyv na naše hormóny, spánok, svaly, metabolizmus, imunitný systém a zápalové reakcie.

Hlavné stresové hormóny a ich funkcie

Stresové situácie v tele spúšťajú uvoľňovanie hormónov, ktoré nám pomáhajú reagovať na záťaž. Patria k nim:

• Adrenalín (epinefrín) – aktivuje reakciu „bojuj alebo uteč“, zvyšuje srdcovú frekvenciu, pozornosť a fyzickú silu, no jeho dlhodobé zvýšenie môže viesť ku chronickému stresu.
• Noradrenalín – podporuje bdelosť, zvyšuje krvný tlak a pripravuje telo na rýchlu reakciu, avšak pri dlhodobom pôsobení môže spôsobovať nervozitu a hypertenziu.
• Kortizol – zabezpečuje dodávku energie zvýšením hladiny cukru v krvi, no jeho nadbytok oslabuje imunitný systém a narúša metabolizmus.
• Dopamín – hoci nie je typickým stresovým hormónom, ovplyvňuje zvládanie stresu a emocionálnu rovnováhu, pričom chronický stres môže viesť k jeho narušeniu a zvýšenému riziku úzkostí či depresií.

Aké existujú druhy stresu?

Treba zdôrazniť, že stres nemá vždy len negatívny účinok. Poďme sa bližšie pozrieť, aké druhy stresu existujú a ako ovplyvňujú organizmus: 

Negatívny stres

Odborne označovaný ako distres, predstavuje dlhodobé alebo intenzívne vystavenie stresovým situáciám a obdobiam môže viesť k rôznym negatívnym dôsledkom, ako sú úzkosť, depresia, fyzické problémy a zníženie produktivity. Najčastejším príkladom distresu sú dlhodobé pracovné alebo osobné problémy, ktoré nám nedávajú šancu na odpočinok a zotavenie.

Pozitívny stres

Odborne sa nazýva eustres a väčšinou je krátkodobý, miernejší a je spojený s konkrétnymi, často nadchádzajúcimi udalosťami, ktoré sú pre nás vzrušujúce, motivačné a vyvolávajú očakávania. Napríklad, dôležitá skúška v škole, príprava na preteky či svadba. Pri tomto strese môže telo reagovať stresovými hormónmi, čo nám pomáha zvýšiť pozornosť a výkonnosť. Tento druh stresu môže byť hnacou silou za naším úspechom, môže nám pomôcť sa lepšie sústrediť a byť bdelý.

Na základe doby trvania a pôvodu stresových faktorov rozlišujeme niekoľko ďalších druhov stresu: 

Akútny stres

Tento typ stresu je krátkodobý a vzniká ako reakcia na konkrétne situácie. Môže ísť napríklad o skúšku či test v škole alebo nejaká náhla nepríjemná udalosť. Akútny stres sa môže prejaviť ako šok či zaseknutie s neschopnosťou rýchlo a racionálne reagovať na náhlu situáciu.

Chronický stres

Chronický stres je dlhodobý stres, ktorý môže trvať mesiace alebo v niektorých prípadoch aj roky. Môže byť spôsobený opakujúcimi sa stresovými faktormi, medzi ktoré patria finančné problémy, chronické zdravotné problémy, dlhodobé pracovné problémy alebo zložité rodinné situácie a vzťahy. Chronický stres môže mať podľa odborníkov vážne negatívne dôsledky na zdravie a pohodu a viesť aj k psychickým problémom.

Fyzický stres

Tento typ stresu súvisí s fyzickými faktormi, ako sú choroby, úrazy, alebo iný telesný diskomfort. Fyzický stres môže byť spojený s bolesťou a nepohodlím, patria sem aj vonkajšie vplyvy ako je hluk, hlasné zvuky, dlhodobý pobyt vo vysokých či naopak nízkych teplotách a pod.

Psychický stres

Psychický stres súvisí s psychickými faktormi, ako sú úzkosti, pocity beznádeje či zúfalstva, depresia, stres spôsobený množstvom práce alebo učením do školy a podobné emočné problémy. Psychický stres má veľký vplyv na naše duševné zdravie a pohodu.

Sociálny stres

Tento typ stresu je spojený s medziľudskými vzťahmi a sociálnymi tlakmi. Môže zahŕňať konflikty vo vzťahoch (nevera, žiarlivosť, sklamanie dôvery), stres z rodinných vzťahov, z práce alebo spoločnosti, ale aj pocit izolácie a osamelosti. Sociálny stres sa môže vyvinúť až v sociálne poruchy a fóbie.

Ekonomický stres

Ekonomický stres je spojený s finančnými problémami, medzi ktoré patria napríklad dlhy, krátkodobá či dlhodobá nezamestnanosť, neistá finančná situácia, finančná závislosť na iných osobách alebo obavy o budúcnosť.

Príznaky stresu: spoznajte jeho prejavy včas

Keď sa stretneme so stresovými situáciami, telo nám dáva určité signály (príznaky), že niečo nie je v poriadku. Telo produkuje väčšie množstvo hormónov – kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu. Tieto hormóny vyvolávajú nasledujúce reakcie.

K fyzickým prejavom stresu podľa odborníkov patria:

• zrýchlené dýchanie,
• trasenie rúk,
• svalové napätie,
• problémy s trávením, 
• zvýšený krvný tlak,
• búšenie srdca,
• zmeny na koži, 
• oslabený imunitný systém,
• hormonálna nerovnováha,
• potenie.

Psychické prejavy stresu zahŕňajú: 

• nespavosť,
• podráždenosť,
• vplyv na koncentráciu.

Zrýchlené dýchanie

Pri strese môžeme zaznamenať plytké alebo zrýchlené dýchanie. To je následkom aktivácie nervového systému, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a frekvenciu dýchania, aby sme boli lepšie pripravení na nadchádzajúce rýchle reakcie. To môže viesť k zvýšenému objemu vzduchu v pľúcach aj väčšiemu množstvu kyslíka v krvi, s ktorým môže prísť aj motanie hlavy, mdloby a úzkosť.

Trasenie rúk 

Možno ste si všimli, že vám ruky niekedy samé trasú, napríklad keď ste nervózni alebo pod tlakom. Trasenie rúk je nevedomé chvenie svalov, ktoré telo spúšťa samo – bez toho, aby ste ho riadili. Odborníci tvrdia, že príčin môže byť mnoho, a jednou z nich je práve stres. Keď je telo napäté alebo preťažené, snaží sa uvoľniť nahromadené napätie, a výsledkom môže byť práve takéto trasenie rúk.

Svalové napätie

Okrem trasenia rúk môže stres spôsobiť aj svalové napätie a kŕče. Tie často vedú k bolestiam hlavy, stuhnutosti krku a chrbta a obmedzujú pohyblivosť. Takéto napätie spôsobuje ďalšiu únavu a pridáva fyzický tlak na telo, pretože bolesti a stuhnuté svaly sťažujú bežné fungovanie.

Problémy s trávením

Stres môže ovplyvniť tráviaci systém, čo môže viesť k rôznym tráviacim problémom. To zahŕňa nadúvanie, hnačku, zápchu alebo žalúdočné bolesti (z dlhodobého hľadiska aj žalúdočné vredy). Výskumníci z Harvardovej univerzity uvádzajú, že keď je človek vystresovaný, telo spustí reakciu „bojuj alebo uteč“ a trávenie sa spomalí alebo dokonca dočasne zastaví, aby telo mohlo presunúť energiu tam, kde ju najviac potrebuje – do svalov a mozgu.

Zvýšený krvný tlak

Experti potvrdzujú, že stres môže spôsobiť krátkodobé zvýšenie krvného tlaku. Keď sme vystresovaní, telo uvoľňuje hormóny, ktoré zrýchľujú srdcový tep a zvyšujú tlak v cievach. Toto je prirodzená reakcia, ktorá má pripraviť telo na rýchlu akciu, ale ak stres pretrváva, môže to dlhodobo zaťažovať srdce a cievy.

Búšenie srdca 

Keď ste vystresovaní, telo uvoľňuje hormóny ako adrenalín, ktoré zrýchľujú srdcový tep. To môže spôsobiť pocit búšenia alebo nepravidelného srdcového rytmu. Odborníci uvádzajú, že ide o prirodzenú reakciu tela, ktorá signalizuje, že sa pripravuje na zvládnutie náročnej situácie.

Zmeny na koži

Stres a vyrážky spolu úzko súvisia. Najmä pri dlhodobom strese môže vzniknúť viacero kožných problémov, vrátane akné, vyrážok alebo ekzémov. Pri strese sa totiž uvoľňuje hormón kortizol a štúdia (2022) potvrdzuje, že zvýšené hladiny kortizolu v stresových situáciách sa často prejavujú zvýšenou tvorbou mazu a zhoršením akné. Navyše stres oslabuje imunitný systém, takže koža sa horšie hojí a je citlivejšia na vonkajšie vplyvy, ako sú baktérie alebo alergény.

Oslabený imunitný systém

Súčasné vedecké zistenia (2024) potvrdzujú, že silný stres môže spôsobiť, že imunitný systém sa dostane do tzv. anergického stavu. To znamená, že jeho obranné mechanizmy sú oslabené, telo je menej schopné bojovať proti infekciám a chorobám a sme náchylnejší na vírusy či baktérie. Ak je teda stres dlhodobý, sme vystavení oveľa väčšiemu riziku a treba stres eliminovať a imunitu podporiť.

Hormonálna nerovnováha

Ako sme už naznačili, keď ste v strese, telo uvoľňuje hormón kortizol. Ak zostáva jeho hladina dlhodobo zvýšená, môže to narušiť hormonálnu rovnováhu a ovplyvniť ostatné hormóny. To môže viesť k rôznym problémom, napríklad s plodnosťou, nepravidelnou menštruáciou alebo psychikou. Preto je dôležité naučiť sa zvládať stres a udržiavať telo v rovnováhe zdravým životným štýlom.

Potenie

Potenie je prirodzenou reakciou tela na stres. Vedci potvrdzujú, že pri stresových situáciách sa aktivuje nervový systém, ktorý zvyšuje činnosť potných žliaz, aby telo bolo pripravené na rýchlu reakciu. Najčastejšie sa potenie prejavuje na dlaniach, chodidlách, pod pazuchami alebo na čele, ale môže sa objaviť aj inde na tele. Hoci môže byť nepríjemné, ide o signál, že telo reaguje na napätie a snaží sa udržať rovnováhu.

Nespavosť

Nespavosť zo stresu nie je ničím výnimočným – práve naopak, pravdepodobne sa vám už niekedy stalo, že ste kvôli napätiu alebo starostiam nemohli zaspať. Výskumníci zo Sleep Foundation potvrdzujú, že stres a úzkosť často vedú k nespavosti a problémom so spánkom, ako je ťažké zaspávanie alebo časté budenie sa v noci. Príznaky nespavosti sa však môžu začať zlepšovať, keď stresujúca situácia pominie a hladina stresových hormónov v tele klesne.

Podráždenosť

Určite to poznáte – keď ste v strese, cítite sa nepokojne, ste podráždení a reagujete citlivejšie aj na podnety, ktoré by ste za bežných okolností zvládali pokojne. Vedci upozorňujú, že vzťah medzi stresom a podráždenosťou je obojsmerný, keďže zvýšená podráždenosť môže viesť k častejšiemu vystavovaniu sa stresovým podnetom, napríklad konfliktom či preťaženiu. Preto je dôležité všímať si tieto prejavy, uvedomiť si ich súvis so stresom a aktívne pracovať na jeho zvládaní. 

Vplyv na koncentráciu

Stres môže mať výrazný vplyv na koncentráciu, pričom jeho pôsobenie závisí najmä od intenzity a trvania. Krátkodobý stres môže byť dočasne prospešný, pretože zvyšuje pozornosť, pohotovosť a schopnosť rýchlo sa sústrediť na konkrétnu úlohu. Ak však stres pretrváva dlhšie alebo je príliš intenzívny, začína koncentráciu zhoršovať. 

3 fázy stresu a ich priebeh

Kanadský biológ Hans Selye opísal tri základné fázy stresu, známe ako všeobecný adaptačný syndróm (GAS):

• fáza poplachu – ide o okamžitú reakciu tela na stresovú situáciu. Aktivujú sa stresové hormóny, zrýchľuje sa srdcový tep, stúpa krvný tlak a pozornosť – telo sa pripravuje na „boj alebo útek“. Táto fáza je krátkodobá a pomáha zvládnuť akútny stres.
• fáza odolnosti – ak stres pretrváva, telo sa mu snaží prispôsobiť a fungovať ďalej. Udržiava zvýšenú hladinu stresových hormónov a snaží sa zachovať vnútornú rovnováhu (homeostázu). Táto fáza môže trvať dlhšie, no je energeticky náročná.
• fáza vyčerpania – pri dlhodobom strese bez oddychu dochádza k vyčerpaniu telesných aj psychických zdrojov. Objavuje sa chronická únava, oslabená imunita a vyššie riziko vážnych zdravotných problémov, ako sú srdcové ochorenia, depresia či tráviace ťažkosti.

Z toho vyplýva, že je dôležité stres včas rozpoznať a naučiť sa ho regulovať, aby sme predišli jeho negatívnym dôsledkom na zdravie.

Najčastejšie príčiny stresu 

Poďme sa teda pozrieť najčastejšie príčiny stresu, s ktorými sa môžeme v priebehu nášho života stretnúť:

Neprimeraná pracovná záťaž a školské povinnosti

Neprimeraná pracovná záťaž, termíny, konflikty na pracovisku alebo tlak na študentov počas skúšok a projektov sú významnými zdrojmi stresu. Kombinácia vysokých očakávaní a veľkého objemu povinností môže viesť k vyhoreniu, frustrácii a zníženiu motivácie. Dôležité je naučiť sa plánovať, stanoviť si realistické ciele a povedať „nie“, keď je to potrebné.

Osobné vzťahy a sociálny tlak 

Konflikty, rozchody, rodinné problémy či tlak spoločnosti ohľadom vzhľadu, kariéry alebo životného úspechu môžu zvyšovať psychickú záťaž. Podpora od blízkych, otvorená komunikácia a uvedomenie si vlastných hodnôt pomáhajú zvládať tieto situácie bez toho, aby sme sa nechali ovplyvniť očakávaniami.

Zdravotné problémy

Chronické choroby, bolesti alebo zdravotné komplikácie obmedzujú kvalitu života a môžu byť samé osebe stresujúce. Pomocou je pravidelné liečenie pod vedením odborníka a rozdelenie cieľov na menšie, zvládnuteľné kroky.

Ekonomické a finančné problémy

Dlhy, nezamestnanosť alebo neistá finančná situácia môžu spôsobiť silný stres a obavy o budúcnosť. Otvorená komunikácia s dôveryhodnými osobami alebo odborníkmi a postupné riešenie problémov pomáhajú zmierniť napätie.

Smútok a strata blízkej osoby

Úmrtie alebo strata blízkej osoby je náročná emocionálna skúsenosť, ktorá vyžaduje čas a podporu. Pomoc psychológa, podpora rodiny či priateľov môžu proces smútenia uľahčiť a zmierniť psychický tlak.

Životný štýl a návyky

Nedostatok spánku, nezdravá strava, nedostatok pohybu či nadmerné zaťaženie digitálnymi médiami znižujú psychickú odolnosť a zhoršujú schopnosť zvládať stres. Pravidelný režim, kvalitný spánok, pohyb a vyvážená strava môžu byť účinným spôsobom, ako bojovať proti stresu. 

Zmeny prostredia

Veľké životné zmeny (sťahovanie, zmena práce, zmena školy) alebo nepriaznivé životné prostredie môžu predstavovať psychickú záťaž. Pred zásadnými zmenami je vhodné premyslieť si, aké pocity vo vás vyvolávajú a pripraviť sa, prípadne zdieľať svoje pocity s niekým blízkym.

Čo pomáha proti stresu a ako stres zvládať?

Proti stresu najviac pomáha kombinácia rýchlych upokojujúcich techník (napr. dychové cvičenia, krátky pohyb, pauza od podnetov) a dlhodobých návykov ako kvalitný spánok, pravidelný režim a realistické plánovanie. Nižšie si rozoberieme jednotlivé spôsoby zvládania stresu. 

V dnešnej uponáhľanej dobe všetci čelíme stresu, ale existujú spôsoby, ktoré ho môžu dostať pod kontrolu.

Ako teda lepšie zvládať stres? Podľa odborníkov môže pomôcť: 

• relaxácia a meditácia,
• fyzická aktivita,
• zmysluplná strava,
• dostatok spánku,
• sociálna podpora,
• plánovanie a organizácia,
• bylinky a doplnky stravy,
• viac času na seba,
• v neposlednom rade aj obmedzenie stimulantov (cukor, kofeín, alkohol).

Relaxácia a meditácia

Jednou z možností, ako sa rýchlo zbaviť stresu je pravidelná relaxácia a meditácia, ktoré môžu pomôcť znížiť hladinu stresu. Skúste zaradiť do svojej rutiny cviky na uvoľnenie stresu, ktoré sú vám príjemné. Vhodnou voľbou môže byť joga, tai chi alebo chvíľa hlbokého a vedomého dýchania. Skúste si nájsť každý deň, alebo aspoň obdeň, čas pre seba a venujte ho relaxácii alebo niečomu, čo vás baví. Činnosti, ktoré nás bavia, môžu tiež pomôcť znížiť stres.

Fyzická aktivita

Experti uvádzajú, že pravidelná fyzická aktivita uvoľňuje mozgové chemické látky nazývané endorfíny, konkrétne beta-endorfín, ktoré zlepšujú náladu a znižujú stres. Skúste sa pravidelne venovať nejakej športovej aktivite aspoň 20 minút denne alebo sa len choďte prejsť do práce aj z práce či školy. 

Zmysluplná strava

Jesť zmysluplnú stravu s dostatočným množstvom ovocia, zeleniny a celozrnných potravín môže podporiť fyzické a duševné zdravie. Kofeín síce pôsobí ako stimulant, ale treba ho konzumovať v rozumnom množstve a cukor má na telo výrazný vplyv a podľa vedcov môže tak narušiť našu psychickú rovnováhu. Vhodné môže byť aj absolvovanie testu krvného obrazu, ktorý určí, na čo by sme sa mali v rámci stravy zamerať alebo odhalí, čo nášmu telu chýba a za pomoci vhodných doplnkov stravy môžeme opäť dosiahnuť rovnováhu.

Dostatok spánku

Nedostatok spánku vie zvýšiť stres, pretože pri nedostatočnom alebo nekvalitnom spánku si nemôžeme oddýchnuť ani psychicky ani fyzicky. Snažte sa spať aspoň 7 – 8 hodín denne a ak ste doposiaľ spánok dávali stranou na úkor povinností, pocítite určite čoskoro prvé zmeny. Ak máte problém so zaspávaním alebo spánkom ako takým, môžete skúsiť jeho kvalitu podporiť nejakým vhodným doplnkom výživy na spanie, čo je vždy pre telo šetrnejší variant ako prášky na spanie na predpis.

Pre pokojný spánok odporúčame komplex večerný rituál od značky Naturtreu, ktorý kombinuje niekoľko účinných zložiek. Nájdete v ňom aminokyselinu L-tryptofán, ktorá podľa odborníkov prispieva k dobrému spánku, pretože ju telo využíva na tvorbu serotonínu, neurotransmitera ovplyvňujúceho náladu a spánok. Ďalej obsahuje extrakt z kvetov chmeľu a koreňa valeriány lekárskej, známej svojimi účinkami na spánok. Celý komplex je navyše doplnený o kyselinu gama-aminomaslovú (GABA) a vitamín B2, takže telu poskytuje všetko potrebné pre dokonalý odpočinok. Je dostupný v kapsulách, ktoré zabezpečujú presné dávkovanie, a má 100 % vegánske zloženie bez GMO a alergénov, takže je vhodný pre všetkých dospelých, vrátane vegánov a vegetariánov, ktorí si chcú zlepšiť kvalitu spánku.

Naturtreu Večerný rituál - GABA, valeriána, chmeľ a L-tryptofán, 90 kapsúl

141de058

Starostlivo zostavený, vysokokvalitný komplex s obsahom GABA, l-tryptofánom a výťažkami z valeriány a chmeľu. Ideálny na užívanie večer pred spaním alebo po rušných, náročnejších dňoch. Bez nežiadúcich aditív, vhodný pre vegánov a vegetariánov.

Starostlivo zostavený, vysokokvalitný komplex s obsahom GABA, l-tryptofánom a výťažkami z valeriány ...

25,81 €

141de058

Pridať do košíka

Sociálna podpora

Rozprávanie o svojich pocitoch a strese s blízkymi priateľmi alebo rodinou môže tiež veľmi pomôcť. Ak máte problémy, ktoré so svojou rodinou či priateľmi zdieľať nechcete, môžete sa obrátiť na niekoho nestranného, napríklad na psychoterapeuta alebo psychológa. Dobrou možnosťou môže byť aj vyhľadanie ľudí s podobnými problémami či ťažkosťami a spoločné zdieľanie svojho príbehu a skúseností či tipov na odbúranie stresu.

Plánovanie a organizácia

Hoci sú “to-do listy” a zoznamy niekedy stresujúce, dobrá organizácia a systém práce môžu pomôcť znížiť stres v práci alebo v škole. Vhodnou voľbou sú menšie čiastkové ciele, ktoré si môžete zaškrtnúť a získať tak pocit, že zvládate lepšie svoje povinnosti. Nezabudnite tiež zvážiť, aký objem práce ste schopní vykonať a naučte sa hovoriť nie.

Bylinky a doplnky stravy na zvládanie či zmiernenie stresu

Svet bylín je mocný a profitujeme z neho v mnohých oblastiach nášho zdravia. Rovnako tak to môžeme urobiť aj v rámci našej psychickej pohody alebo pri problémoch so spánkom. Štúdia potvrdzuje, že niektoré byliny a vitamíny či minerály (vitamín B12, B6, ashwagandha, rhodiola) nám môžu pomôcť dodať energiu alebo naopak uvoľniť svalové či psychické napätie. Patrí medzi ne napríklad: 

Ashwagandha

Ashwagandha alebo indický ženšen je adaptogénna bylinka s mnohými účinkami na zdravie. Už stáročia sa využíva v tradičnej medicíne ako prostriedok na zlepšenie odolnosti voči stresu. Moderné štúdie potvrdzujú, že jej užívanie môže znižovať stres, úzkosť a hladinu stresového hormónu kortizolu. Výskumy zahŕňajúce stovky účastníkov ukázali, že pravidelné užívanie ashwagandhy viedlo k lepšej psychickej rovnováhe a pocitu uvoľnenia. Vedci však upozorňujú, že pre definitívne potvrdenie jej účinnosti a bezpečnosti pri dlhodobom užívaní je potrebný ďalší výskum.

Ak ju chcete doplniť skutočne efektívne, neprahliaďte ashwagandhu v kapsulách od značky Vegmart. Každá kapsula obsahuje vysoko koncentrovaný 25:1 extrakt z koreňa rastliny s 500 mg účinnej látky a 5 % withanolidov. Produkt je 100 % prírodný, bez aditív, GMO a alergénov, vhodný pre vegánov, vegetariánov a diabetikov. Navyše, nie je testovaný na zvieratách, čo poukazuje na udržateľnú a etickú výrobu. 

Vegmart Ashwagandha 500 mg, 90 kapsúl

176sk008

Extra dávka 500 mg ashwagandhy s obsahom 5% withanolidov. To všetko v 1 kapsule bez aditív, pre maximálny účinok! Ideálna voľba pre každodenné celkové zdravie, kognitívne funkcie, spánok a duševnú pohodu. Ocenia ju najmä ľudia ktorí potrebujú podávať zvýšený mentálny výkon v práci alebo študenti. Vhodné pre vegánov aj vegetariánov.

Extra dávka 500 mg ashwagandhy s obsahom 5% withanolidov. To všetko v 1 kapsule bez aditív, pre maxi...

10,51 €

176sk008

Pridať do košíka

Rozchodnica ružová 

Poznáte bylinku s názvom rozchodnica ružová? Nazýva sa aj rhodiola a patrí medzi adaptogénne rastliny, ktoré ľudia už stáročia používajú na podporu odolnosti organizmu voči stresu. Tradične sa využíva na zvýšenie energie, zlepšenie koncentrácie a psychickej pohody, ale aj na zmiernenie pocitov únavy a úzkosti. Výskum vedcov z Univerzity v Zürichu preukázal, že užívanie rhodioly prináša významné a stabilné zlepšenie symptómov stresu, únavy, nálady a celkovej kvality života. Pri jej užívaní je však vhodné byť opatrný a poradiť sa s odborníkom.

Ak chcete podporiť svoju psychiku a odolnosť v náročných obdobiach, komplex pre pokojnú dušu od značky Naturtreu je skvelou voľbou. Spája v sebe rhodiolu a ashwagandhu, teda dve bylinky známe svojimi účinkami na psychickú pohodu a zvládanie stresu. Sú doplnené vitamínmi B2 a B6, ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu nervového systému, a vitamínom B5, ktorý prispieva k zdravej duševnej výkonnosti. Produkt obsahuje až 95 % prírodných rastlinných zložiek, neobsahuje alergény, GMO ani škodlivé chemikálie, a je vhodný pre vegánov aj vegetariánov.

Naturtreu Ashwagandha & Rhodiola rosea pre pokojnú dušu, 120 vegan kapsúl

141de029

Kombinácia Ashwagandhy a Rhodioly (Rozchodnica ružová). Dva klenoty tradičnej indickej a čínskej medicíny spojené do excelentného komplexu pre upokojenie duše v náročných obdobiach. Vhodné pre vegánov aj vegetariánov. 

Kombinácia Ashwagandhy a Rhodioly (Rozchodnica ružová). Dva klenoty tradičnej indickej a čínskej med...

30,09 €

141de029

Pridať do košíka

Obmedzenie stimulantov

Skúste obmedziť konzumáciu cukru, kofeínu a alkoholu, ktoré môžu zvýšiť stresovú hladinu a narušiť našu psychickú harmóniu, pretože nám navodzujú rôzne stavy, ktoré majú rôzne a často rozporuplné fázy a následky.

Dôsledky stresu: môže viesť až k chorobám? 

Odborníci upozorňujú, že pokiaľ budeme vystavení stresu príliš dlho, môže to viesť aj k vážnym zdravotným problémom (vrátane psychických), medzi ktoré patria napríklad:

• kardiovaskulárne ťažkosti (vysoký krvný tlak a záťaž pre srdce),
• problémy s trávením (žalúdočné vredy),
• znížená imunitná funkcia, 
• problémy so spánkom (ktoré množstvo stresu ďalej zvyšujú),
• hormonálne problémy,
• depresia,
• úzkostné poruchy,
• poruchy osobnosti,
• sociálna fóbia,
• a ďalšie vážne stavy.

Na vážnejšie psychické problémy už bohužiaľ nestačia relaxačné techniky alebo podpora priateľov, ale je na mieste vyhľadať odbornú pomoc, ktorá často zahŕňa kontrolu psychológa a psychiatra.

Kedy vyhľadať lekára či odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra?

Rozhodujte sa podľa toho, či emocionálne alebo psychické ťažkosti vážne ovplyvňujú váš bežný život alebo pokiaľ zaznamenávate dlhodobé a výrazné zmeny vo svojom správaní, reakciách alebo myslení. Tieto symptómy môžu naznačovať problémy s duševným zdravím. Ale na koho a kde by ste mali obrátiť pozornosť, ak hľadáte odbornú pomoc?

Psychológ alebo psychoterapeut: Psychológovia sú absolventi lekárskej fakulty, a psychoterapeuti sú vyškolení experti na duševné zdravie, ktorí môžu ponúknuť terapeutickú podporu a psychoterapiu. Psychológovia a psychoterapeuti nepredpisujú lieky.

Psychiater: Psychiatri sú lekári špecializovaní na diagnostiku a liečbu duševných porúch. Ak sú potrebné aj lieky, psychiater môže predpísať vhodnú farmakoterapiu. Často tiež odporúča spojiť liečbu s psychoterapiou.

Praktický lekár: Môžete sa tiež obrátiť na svojho praktického lekára, ktorý vás následne môže presmerovať k inému odborníkovi alebo môže ponúknuť dočasné riešenie podľa svojho uváženia.

Telefónne krízové linky: Ak pociťujete, že nemôžete zvládnuť svoju situáciu, prežívate akútny strach či úzkosť alebo potrebujete niekoho, s kým sa môžete anonymne poradiť, môžete kontaktovať organizácie, ako je Linka dôvery Nezábudka (tel. 0800 800 566) alebo podobné krízové linky. Tieto organizácie poskytujú krízovú intervenciu a podporu v ťažkých situáciách.

Záver

Stres je neoddeliteľnou súčasťou života každého z nás. Krátkodobo môže byť prospešný, no ak sme mu vystavení dlhodobo, môže mať negatívne dôsledky. Môže sa prejavovať nervozitou, podráždenosťou, problémami so spánkom či poklesom koncentrácie. Preto je dôležité naučiť sa stres rýchlo zmierniť – môže pomôcť pohyb, relaxačné techniky alebo meditácia. V prípade potreby môžete zvážiť aj výživové doplnky pre podporu psychiky, najmä s obsahom adaptogénnych byliniek ako rhodiola alebo ashwagandha. Nezabúdajte však, že pri dlhodobom strese je vhodné obrátiť sa na odborníka, aby ste predišli vážnejším zdravotným či psychickým problémom.

Autor článku: Kateřina Brenkušová, certifikovaná poradkyňa v oblasti rastlinnej stravy

Aktualizácia: Mgr. Petronela Misárová, biologička