Stres – čo to je, aké má príčiny a ako ho zvládať

Stres – slovo, ktoré v každom z nás vyvoláva rôzne pocity a reakcie. Je to jav, ktorý sa týka každého z nás a hrá dôležitú pozitívnu, ale mnohokrát aj negatívnu úlohu v našom každodennom živote. Stres môže byť spojený s pozitívnymi vzrušujúcimi udalosťami, ako sú svadba, povýšenie v práci, ale aj s negatívnymi situáciami, napríklad stratou zamestnania, chorobami alebo problémami v osobnom živote. Bez ohľadu na jeho zdroj má stres významný vplyv na naše telo a myseľ, a preto je táto téma stále aktuálna a je dôležité mať o strese a jeho význame aspoň základné povedomie.

V tomto článku sa budeme zaoberať stresom, jeho funkciou v tele, jeho významom, priebehom, ale pozrieme sa aj na to, ako môžeme stres redukovať a minimalizovať jeho negatívne dopady na naše duševné zdravie a psychickú pohodu.

Čo je stres?

Stres je prirodzenou obranou tela proti krízovým situáciám a nebezpečenstvu. Spôsobuje, že sa v tele naštartuje vyplavovanie určitých hormónov, ktoré nás pripravujú na to, aby sme nebezpečenstvu čelili alebo sa mu vyhli. Bežne sa tento jav označuje ako mechanizmus boja alebo úteku.

Keď ľudia čelia výzve alebo hrozbe, pociťujú fyzickú odozvu. Telo aktivuje zdroje, ktoré nám pomáhajú buď zostať a čeliť výzve, alebo sa čo najrýchlejšie dostať do bezpečia.

Telo produkuje väčšie množstvo hormónov – kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu. Tieto hormóny vyvolávajú nasledujúce fyzické reakcie:

zvýšený krvný tlak,
zrýchlený srdcový tep,
zvýšená svalová pripravenosť,
potenie,
vyššia miera pozornosti v prítomnom okamihu,
príval energie.

Všetky tieto reakcie organizmu zlepšujú schopnosť človeka reagovať na potenciálne nebezpečnú alebo náročnú situáciu.

Z dlhodobého hľadiska výskumy ukazujú, že dlhodobý a chronický stres pôsobí ako toxín, ovplyvňuje naše orgány aj bunky a má negatívny vplyv na naše hormóny, spánok, svaly, metabolizmus, imunitný systém a zápalové reakcie.

Aké existujú druhy stresu?

Treba zdôrazniť, že stres nie je vždy len náš nepriateľ, ktorý nám spôsobuje nepohodlie a v dlhodobom meradle aj zdravotné problémy. Existuje aj pojem „pozitívny stres“, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nášho rastu, dosahovania cieľov a prosperity.

Negatívny stres, ktorý býva odborne označovaný ako distres, je ten typ, ktorý nám mnohokrát prerastá cez hlavu. Dlhodobé alebo intenzívne vystavenie stresovým situáciám a obdobiam môže viesť k rôznym negatívnym dôsledkom, ako sú úzkosť, depresia, fyzické problémy a zníženie produktivity. Najčastejším príkladom distresu sú dlhodobé pracovné alebo osobné problémy, ktoré nám nedávajú šancu na odpočinok a zotavenie.

Na druhú stranu je tu pozitívny stres, ktorý sa odborne nazýva eustres. Tento druh stresu je krátkodobý (čo je dôležité zdôrazniť), väčšinou miernejší a je spojený s konkrétnymi, často nadchádzajúcimi udalosťami, ktoré sú pre nás vzrušujúce, motivačné a vyvolávajú očakávania. Napríklad, keď sa v práci chystáme niečo prezentovať, pripravujeme sa na preteky, čaká nás skúška alebo dôležitý test, ideme autom do neznámych končín ap., môže naše telo reagovať stresovými hormónmi, čo nám pomáha zvýšiť pozornosť a výkonnosť. Tento druh stresu môže byť hnacou silou za naším úspechom, môže nám pomôcť sa lepšie sústrediť a byť bdelý.

Zásadné je vedieť tieto dva základné druhy stresu rozlíšiť, identifikovať ich a vedieť si s nimi efektívne poradiť. Negatívny stres môžeme regulovať pomocou relaxácie, meditácie a zmien v spôsobe života, zatiaľ čo pozitívny stres nemusíme nijako redukovať, ale môžeme ho využiť na dosiahnutie svojich cieľov.

Hlavné stresové hormóny a ich funkcie

Stresové situácie vyvolávajú v našom tele množstvo reakcií. Medzi ne patrí aj uvoľňovanie stresových hormónov. Tieto hormóny hrajú kľúčovú úlohu v našom stresovom manažmente a pomáhajú nám zvládať rôzne príjemné aj menej príjemné situácie. Poďme si popísať hlavné stresové hormóny a vysvetliť si, aká je ich funkcia:

Adrenalín

Tento hormón (nazývaný aj epinefrín) je zodpovedný za reakciu „bojuj alebo uteč“. Adrenalín zvyšuje frekvenciu srdcového tepu, zvyšuje našu pozornosť a maximalizuje našu silu. Jeho účelom je poskytnúť nám maximálnu možnú prípravu v nebezpečných situáciách, a tak uchrániť náš život. Mierne zvýšenie hladiny adrenalínu môže byť prospešné, ale jeho dlhodobé vysoké hladiny môžu viesť k chronickému stresu.

Noradrenalín

Tento hormón (nazývaný aj norepinefrín) spolupracuje s adrenalínom na zvýšení krvného tlaku a zrýchlení metabolizmu. Zvyšuje bdelosť a pomáha telu pripraviť sa na reakciu. Avšak dlhodobo zvýšené hladiny noradrenalínu nám môžu spôsobiť nadmernú nervozitu a vysoký krvný tlak.

Kortizol

Kortizol je hlavným hormónom produkovaným v stresových situáciách. Jeho účelom je zvýšiť hladinu cukru v krvi, čo poskytuje energiu telu na rýchle reakcie. Kortizol tiež potláča zápalové reakcie a imunitný systém. Krátkodobo môže byť kortizol užitočný, ale jeho nadmerná produkcia môže viesť k mnohým zdravotným problémom, vrátane oslabenia imunitného systému a ťažkostí s metabolizmom.

Dopamín

Aj keď dopaním (tzv. hormón šťastia) úplne nepatrí medzi stresové hormóny, hrá mnohokrát dôležitú úlohu v našej reakcii na stres. Počas stresu nám môže pomôcť vyrovnať sa s nepríjemnými situáciami a zlepšiť náš emocionálny stav. Dôležité je poznamenať, že dlhodobý alebo chronický stres môže narušiť hladiny dopamínu. Táto skutočnosť môže následne viesť k vzniku depresií či úzkostí.

3 fázy stresu a ich priebeh

Hoci každý človek má trochu odlišné reakcie na stres a stresové situácie, kanadský biológ Hans Selye popísal 3 všeobecné fázy stresu, známe pod názvom „všeobecný syndróm adaptačnej reakcie“ (General Adaptation Syndrome – GAS).

1. Fáza poplachu

Táto fáza označuje okamžitú reakciu tela na náhlu stresovú situáciu. V tejto fáze sa okamžite aktivujú stresové hormóny a telo sa pripravuje buď na boj alebo na útek. Zvyšuje sa frekvencia srdcového tepu, zvyšuje sa krvný tlak a pozornosť. Táto fáza je krátkodobá a pomáha telu zareagovať na akútnu stresovú situáciu. Trvanie tejto fázy je individuálne, ale väčšinou trvá zhruba 1 hodinu.

2. Fáza odolnosti

Pokiaľ stresor či stresová situácia pretrváva, nastupuje fáza odolnosti. V tejto fáze sa snažíme zvýšenej hladine stresu prispôsobiť a pokračovať v relatívne normálnom fungovaní aj pri zvýšenom množstve stresových hormónov. Telo sa snaží udržať homeostázu (stabilný stav organizmu vrátane teploty, pH a pod.) a pokračovať v boji s dlhodobým stresom.

3. Fáza vyčerpania

Pokiaľ stresový faktor pretrváva a telo nemá možnosť sa po fáze odolnosti, kedy je vo veľkom záprahu, zotaviť alebo dostatočne zregenerovať, prichádza fáza vyčerpania, ktorá je nevyhnutná. V tejto fáze telo začína vykazovať známky vyčerpania (nielen energie, ale aj zdrojov). Imunitný systém môže byť oslabený, môže dôjsť k chronickej únave a ďalším zdravotným problémom. Fáza vyčerpania tak môže viesť k mnohým zdravotným problémom a chorobám, vrátane srdcových chorôb, zažívacích problémov, depresie a cukrovky.

Z toho vyplýva, že je dobré mať o strese a jeho priebehu povedomie a naučiť sa ovládať nástroje alebo techniky na jeho reguláciu, aby sme predišli vážnym zdravotným komplikáciám, ktoré môže jeho dlhodobá prítomnosť mať.

Jednotlivé typy stresu

Na základe doby trvania a pôvodu stresových faktorov rozlišujeme niekoľko typov stresu, ktorých identifikácia nám môže pomôcť s lepším zacielením liečby či zmien životného štýlu s cieľom zvýšenia kvality života.

Akútny stres

Tento typ stresu je krátkodobý a vzniká ako reakcia na konkrétne situácie. Môže ísť napríklad o skúšku či test v škole, keď si nás zavolá šéf do kancelárie alebo nejaká náhla nepríjemná udalosť. Akútny stres sa môže prejaviť ako šok či zaseknutie s neschopnosťou rýchlo a racionálne reagovať na náhlu situáciu, čo sa behom chvíle zlepší a my dokážeme opäť fungovať.

Chronický stres

Chronický stres je dlhodobý stres, ktorý môže trvať mesiace alebo v niektorých prípadoch aj roky. Môže byť spôsobený opakujúcimi sa stresovými faktormi, medzi ktoré patria finančné problémy, chronické zdravotné problémy, dlhodobé pracovné problémy alebo zložité rodinné situácie a vzťahy. Chronický stres môže mať vážne negatívne dôsledky na zdravie a pohodu každého z nás a môže sa po čase premeniť na depresiu či iné psychické problémy.

Fyzický stres

Tento typ stresu súvisí s fyzickými faktormi, ako sú choroby, úrazy, záťaž športovcov alebo iný telesný diskomfort. Fyzický stres môže byť spojený s bolesťou a nepohodlím, patria sem aj vonkajšie vplyvy ako je hluk, hlasné zvuky, dlhodobý pobyt vo vysokých či naopak nízkych teplotách a pod.

Psychický stres

Psychický stres súvisí s psychickými faktormi, ako sú úzkosti, pocity beznádeje či zúfalstva, depresia, stres spôsobený množstvom práce alebo učením do školy a podobné emočné problémy. Psychický stres má veľký vplyv na naše duševné zdravie a pohodu.

Sociálny stres

Tento typ stresu je spojený s medziľudskými vzťahmi a sociálnymi tlakmi. Môže zahŕňať konflikty vo vzťahoch (nevera, žiarlivosť, sklamanie dôvery), stres z rodinných vzťahov, z práce alebo spoločnosti, ale aj pocit izolácie a osamelosti. Sociálny stres sa môže vyvinúť až v sociálne poruchy a fóbie.

Ekonomický stres

Ekonomický stres je spojený s finančnými problémami, medzi ktoré patria napríklad dlhy, krátkodobá či dlhodobá nezamestnanosť, neistá finančná situácia, finančná závislosť na iných osobách alebo obavy o budúcnosť.

Toto sú najčastejšie typy stresu, s ktorými sa v bežnom živote môžeme stretnúť a s ktorými sa pravdepodobne stretlo už mnoho z nás.

10 najčastejších príčin stresu

Čo teda spôsobuje stres? Príčin stresu je skutočne veľké množstvo a každý človek na ne reaguje inak a v inej miere. Poďme sa teda pozrieť na 10 najčastejších príčin stresu, s ktorými sa môžeme v priebehu nášho života stretnúť, medzi ktoré patrí neprimeraná pracovná záťaž, zdravotné problémy, problémy v osobnom živote a komplikované vzťahy či strata blízkej osoby, ekonomické a sociálne problémy či tlaky, študijné požiadavky, osamelosť alebo životné prostredie, v ktorom žijeme.

1. Neprimeraná pracovná záťaž

Veľký tlak na pracovisku a neprimeraný alebo nezvládnuteľný objem práce môžu spôsobiť dlhodobý pracovný stres. Konflikty s nadriadenými alebo kolegami a absencia harmonického pracovného prostredia tiež prispieva k stresu na pracovisku a môže viesť k vyhoreniu alebo znechuteniu práce, ktorú môžete mať radi. Je teda dobré preťažovaniu na pracovisku predchádzať, naučiť sa odhadnúť svoje sily, schopnosti a naučiť sa povedať nie.

2. Problémy v osobnom živote

Rozchody, rozvody a rodinné konflikty môžu mať značný vplyv na naše psychické zdravie. Či už sa jedná o schopnosť nadväzovania nových vzťahov, udržiavania tých existujúcich, napĺňania potrieb svojich blízkych alebo narušená dôvera, na vzťahoch je vždy potrebné pracovať. Konflikty či nedorozumenia je potreba riešiť, aby vzťahy nedošli do toxickej fázy.

3. Zdravotné problémy

Chronické choroby, bolesti a zdravotné komplikácie môžu byť významným zdrojom stresu, pretože obmedzujú kvalitu života. Zdravotné a fyzické problémy však môžu byť dlhodobé a je potrebné ich riešeniu venovať určité úsilie, čo samo o sebe môže byť stresujúce. Pomocou môže byť liečenie pod vedením odborníka a krátkodobé menšie ciele, ktoré môžeme dosahovať ľahšie.

4. Ekonomické a finančné problémy

Finančné problémy, dlhy a nezamestnanosť môžu viesť k silnému finančnému stresu a úzkostiam či obavám ohľadom budúcnosti. Neistá finančná situácia môže vyvolávať pocity beznádeje, menejcennosti a frustrácie. V takýchto prípadoch môže byť prínosné sa s niekým o svoje problémy podeliť (či už s odborníkom na financie alebo s niekým komu dôverujete) a nájsť postupné riešenie, aby ste predišli následkom ako je exekúcia.

5. Smrť a strata blízkej osoby

Úmrtie alebo strata blízkeho človeka môže spôsobiť traumu, smútok a psychický stres. Vyrovnanie sa so stratou blízkeho človeka je náročný proces, ktorý sa nedá urýchliť ani preskočiť. Vhodnou pomocou v týchto situáciách môže byť návšteva psychológa či čas strávený so zvyškom rodiny, ktorá môže pomôcť a podporiť našu psychiku v neľahkom období.

6. Štúdium a skúšky

Študenti sa často stretávajú so študijným stresom spôsobeným skúškami, projektovými termínmi a náročnými školskými povinnosťami alebo ich objemom. Stres v tomto období tiež často pramení z prístupu rodičov a ich tlaku na dobré výsledky vo všetkých odboroch štúdia, čo je často nad sily študenta a prichádza frustrácia a zahltenie povinnosťami. Je dobré svoje pocity s niekým zdieľať a stanoviť si študijný plán s krátkodobými cieľmi.

7. Sociálny a spoločenský tlak

Očakávania a normy, ktoré na nás kladie spoločnosť ohľadom vzhľadu, kariéry a životného úspechu, počtu detí, množstva peňazí alebo majetku, všetky tieto sociálne tlaky môžu spôsobovať stres. Je potrebné si uvedomiť, že každý človek je jedinečný a nemusí zapadať do všeobecne uznávaného ideálu krásy, časovej osnovy života či iných škatuliek, ktoré spoločnosť a médiá idealizujú. Je prínosnejšie venovať sa tomu, čo chceme a čo nás baví a nepripúšťať si k telu normy niekoho iného, kto náš život nežije.

8. Zmeny životného štýlu

Náhle alebo výrazné zmeny životného štýlu (sťahovanie, zmena práce, školy, kolektívu, stravovania, či už preferenčné alebo na základe zdravotných obmedzení, fyzické aktivity ap.) môžu byť pre každého človeka stresujúce v inej miere. Niekto zmeny znáša dobre a vyhľadáva ich, pre niekoho majú fatálne následky a zaberie mesiace sa s nimi vyrovnať. Niektoré zmeny môžeme ovplyvniť, iné musíme jednoducho zvládnuť. Pred veľkými životnými zmenami sa vždy zamyslite nad tým, aké pocity so sebou myšlienka na zmenu prináša a skúste sa na situáciu pripraviť alebo sa o pocity s niekým podeliť.

9. Životné prostredie

Nepriaznivé klimatické podmienky, prírodné katastrofy, etické otázky a ekologické problémy majú priamy vplyv na našu psychickú pohodu. V niektorých oblastiach nášho života máme možnosti svoj vplyv na životné prostredie znížiť a ísť ostatným príkladom alebo sa zapojiť v rámci skupín do pomoci iným ľuďom alebo osvety spoločnosti.

10. Osamelosť a izolácia

Nedostatok sociálneho kontaktu a osamelosť môžu viesť k stresu a v dlhšom časovom horizonte aj k vzniku depresií, pretože ľudská interakcia je pre väčšinu ľudí dôležitá pre ich psychické zdravie. Samozrejme to nie je pravidlom a sú aj ľudia, ktorí preferujú samotu. Pokiaľ sa teda cítite osamelí, skúste si naplánovať viac času so svojimi blízkymi či priateľmi a podeľte sa s nimi o svoje pocity.

Príznaky stresu, aké sú?

Keď sa stretneme so stresovými situáciami, telo nám dáva určité signály (príznaky), že niečo nie je v poriadku. To sú reakcie na stres. Stres môže mať mnoho podôb a každý z nás môže na zhodnú situáciu reagovať inak. Najčastejšie môžeme zaznamenať fyziologické prejavy stresu na našom dýchaní, trávení, na našej pokožke a takmer vo všetkom, čo robíme. V tejto časti sa zameriame na príznaky stresu, na to, čo sa deje vo vnútri nášho tela, keď sme vystavení stresovým situáciám, od rýchleho dýchania až po svalové kŕče a psychickú úzkosť. Porozumenie a identifikácia týchto príznakov je prvým krokom k lepšiemu zvládaniu stresu.

1. Dýchanie

Pri strese môžeme zaznamenať plytké alebo zrýchlené dýchanie. To je následkom aktivácie nervového systému, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a frekvenciu dýchania, aby sme boli lepšie pripravení na nadchádzajúce rýchle reakcie. To môže viesť k zvýšenému objemu vzduchu v pľúcach aj väčšiemu množstvu kyslíka v krvi, s ktorým môže prísť aj motanie hlavy, mdloby a úzkosť.

2. Trávenie

Stres môže ovplyvniť tráviaci systém, čo môže viesť k rôznym tráviacim problémom. To zahŕňa nadúvanie, hnačku, zápchu alebo žalúdočné bolesti (z dlhodobého hľadiska aj žalúdočné vredy). Stresové hormóny, konkrétne kortizol, môžu ovplyvniť pohyb potravy v našich črevách a spôsobovať tráviace ťažkosti.

3. Kardiovaskulárny systém

Stres môže spôsobiť zvýšenie krvného tlaku a záťaž pre naše srdce, čo môže byť z dlhodobého hľadiska škodlivé a vyčerpávajúce pre našu kardiovaskulárnu sústavu. Stres môže tiež spôsobovať bolesť na hrudi alebo bolesť pri srdci.

4. Zníženie imunity

Stres vie potlačiť imunitný systém, čo nás robí náchylnejšími k infekciám a chorobám. Stresové hormóny môžu znižovať produkciu protilátok a zhoršovať schopnosť tela bojovať s infekciami, čo je prirodzená reakcia na stresovú situáciu. Ak je teda stres dlhodobý, sme vystavení oveľa väčšiemu riziku a treba stres eliminovať a imunitu podporiť.

5. Svalové napätie

Stres dokáže zapríčiniť svalové napätie a kŕče, najmä v oblasti krku, ramien a chrbta. To môže viesť k bolestiam hlavy a bolestiam v oblasti krku, chrbtice a obmedzenú mobilitu, s čím je spojená aj únava a dodatočný fyzický stres z bolesti, stuhnutosti a obmedzenia v bežnom fungovaní.

6. Koža

Stres, obzvlášť ten výrazný a dlhodobý, môže spôsobiť rôzne kožné problémy, vrátane akné, vyrážok a ekzémov. Kortizol môže ovplyvniť stav kože a spôsobiť zápal. V kombinácii so zníženou imunitnou funkciou v období stresu sú kožné prejavy veľmi pravdepodobné. Kožné zmeny však dokážeme vidieť v zrkadle na prvý pohľad a môžu nám pomôcť identifikovať závažnosť situácie.

7. Psychické prejavy

Psychické prejavy, ako je úzkosť, depresia, nespavosť, podráždenosť a problémy s koncentráciou, sú tiež prejavy stresu. Ľudia vystavení chronickému stresu môžu byť zároveň vystavení oveľa väčšiemu riziku vzniku psychických porúch.

8. Hormonálne zmeny

Stres môže ovplyvniť hormonálnu rovnováhu v tele, čo môže mať dôsledky pre reprodukčné funkcie, metabolizmus a ďalšie aspekty zdravia.

Na týchto najčastejších prejavoch môžeme vidieť, že naša psychika je veľmi úzko spojená aj s naším fyzickým zdravím a preto je vždy potrebné sa na choroby a problémy pozerať komplexne a neriešiť iba fyzické prejavy, ale zamerať sa aj na možné psychické aspekty.

Čo pomáha proti stresu a ako stres zvládať?

V tempe života dnešnej doby a výzvach, ktorým každý deň čelíme, sa stres, ale aj jeho regulácia a prevencia stávajú takmer neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Veľký podiel na tom má aj súčasná informačná doba, kedy máme vďaka internetu a médiám k dispozícii nepreberné množstvo informácií, ktoré ešte niekoľko desiatok rokov späť ľudstvo k dispozícii vôbec nemalo a odozvou na to je informačné prehltenie, nutnosť spracovania obrovského množstva dát našim mozgom. S tým prichádza aj nový druh stresu, ktorému naši predkovia čeliť nemuseli.

Ako teda lepšie zvládať stres, čo pomáha na stresové situácie?

relaxácia a meditácia,
fyzická aktivita,
zmysluplná strava,
dostatok spánku,
sociálna podpora,
plánovanie a organizácia,
bylinky a doplnky stravy,
viac času na seba,
v neposlednom rade aj obmedzenie stimulantov (cukor, kofeín, alkohol).

Relaxácia a meditácia

Pravidelná relaxácia a meditácia môžu pomôcť znížiť hladinu stresu. Skúste zaradiť do svojej rutiny nejaké cvičenie, ktoré je vám príjemné. Vhodnou voľbou môže byť joga, tai chi alebo chvíľa hlbokého a vedomého dýchania.

Fyzická aktivita

Pravidelný pohyb uvoľňuje endorfíny, ktoré zlepšujú náladu a znižujú stres. Skúste sa pravidelne venovať nejakej športovej aktivite aspoň 20 minút denne alebo sa len choďte prejsť do práce aj z práce či školy (ak pracujete v dostupnej vzdialenosti).

Zmysluplná strava

Jesť zmysluplnú stravu s dostatočným množstvom ovocia, zeleniny a celozrnných potravín môže podporiť fyzické a duševné zdravie. Napríklad cukor alebo kofeín majú na naše telo výrazný vplyv a môžu tak narušiť našu psychickú rovnováhu. Vhodné môže byť aj absolvovanie testu krvného obrazu, ktorý určí, na čo by sme sa mali v rámci stravy zamerať alebo odhalí, čo nášmu telu chýba a za pomoci vhodných doplnkov stravy môžeme opäť dosiahnuť rovnováhu.

Dostatok spánku

Nedostatok spánku vie zvýšiť stres, pretože pri nedostatočnom alebo nekvalitnom spánku si nemôžeme oddýchnuť ani psychicky ani fyzicky. Snažte sa spať aspoň 7-8 hodín denne a ak ste doposiaľ spánok dávali stranou na úkor povinností, pocítite určite čoskoro prvé zmeny. Ak máte problém so zaspávaním alebo spánkom ako takým, môžete skúsiť jeho kvalitu podporiť nejakým vhodným doplnkom výživy na spanie, čo je vždy pre telo šetrnejší variant ako prášky na spanie na predpis.

Sociálna podpora

Rozprávanie o svojich pocitoch a strese s blízkymi priateľmi alebo rodinou môže tiež veľmi pomôcť. Ak máte problémy, ktoré so svojou rodinou či priateľmi zdieľať nechcete, môžete sa obrátiť na niekoho nestranného, napríklad na psychoterapeuta alebo psychológa. Dobrou možnosťou môže byť aj vyhľadanie ľudí s podobnými problémami či ťažkosťami a spoločné zdieľanie svojho príbehu a skúseností či tipov na odbúranie stresu.

Plánovanie a organizácia

Hoci sú “to-do listy” a zoznamy niekedy stresujúce, dobrá organizácia a systém práce môžu pomôcť znížiť stres v práci alebo v škole. Vhodnou voľbou sú menšie čiastkové ciele, ktoré si môžete odškrtávať a získať tak pocit, že zvládate lepšie svoje povinnosti. Nezabudnite tiež zvážiť, aký objem práce ste schopní vykonať a naučte sa hovoriť nie.

Bylinky a doplnky stravy na zvládanie či zmiernenie stresu

Svet bylín je mocný a profitujeme z neho v mnohých oblastiach nášho zdravia. Rovnako tak to môžeme urobiť aj v rámci našej psychickej pohody alebo pri problémoch so spánkom. Niektoré byliny a vitamíny či minerály (vitamín B12, B6, ashwagandha, rhodiola) nám môžu pomôcť dodať energiu alebo naopak uvoľniť svalové či psychické napätie. Patrí medzi ne napríklad medovka, valeriána a ľubovník, horčík a pod.

Čas na seba

Hoci je to v dnešnej rýchlej dobe zameranej na výsledky alebo v rodinnom živote ťažké, skúste si nájsť každý deň, alebo aspoň obdeň, čas pre seba a venujte ho relaxácii alebo niečomu, čo vás baví. Činnosti, ktoré nás bavia, môžu tiež pomôcť znížiť stres.

Obmedzenie stimulantov

Skúste obmedziť konzumáciu cukru, kofeínu a alkoholu, ktoré môžu zvýšiť stresovú hladinu a narušiť našu psychickú harmóniu, pretože nám navodzujú rôzne stavy, ktoré majú rôzne a často rozporuplné fázy a následky.

Stres a choroby

V dlhodobom meradle je dôležité brať stres vážne a aktívne pracovať na jeho zmiernení a prevencii. To zahŕňa zvládanie stresu pomocou relaxačných techník, hľadanie podpory v rodine či okolí, zlepšenie životného štýlu a prípadne vyhľadanie profesionálnej pomoci.

Pokiaľ budeme vystavení stresu príliš dlho, hrozia nám vážne zdravotné problémy (vrátane psychických), medzi ktoré patria napríklad:

kardiovaskulárne ťažkosti (vysoký krvný tlak a záťaž pre srdce),
problémy s trávením (žalúdočné vredy),
znížená imunitná funkcia,
problémy so spánkom (ktoré množstvo stresu ďalej zvyšujú),
hormonálne problémy,
depresia,
úzkostné poruchy,
poruchy osobnosti,
sociálna fóbia,
a ďalšie vážne stavy.

Na vážnejšie psychické problémy už bohužiaľ nestačia relaxačné techniky alebo podpora priateľov, ale je na mieste vyhľadať odbornú pomoc, ktorá často zahŕňa kontrolu psychológa a psychiatra.

Kedy vyhľadať lekára či odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra?

Kedy je teda vhodné vyhľadať odbornú pomoc? Rozhodujte sa podľa toho, či emocionálne alebo psychické ťažkosti vážne ovplyvňujú váš bežný život alebo pokiaľ zaznamenávate dlhodobé a výrazné zmeny vo svojom správaní, reakciách alebo myslení. Tieto symptómy môžu naznačovať problémy s duševným zdravím. Ale na koho a kde by ste mali obrátiť pozornosť, ak hľadáte odbornú pomoc?

Psychológ alebo psychoterapeut: Psychológovia sú absolventi lekárskej fakulty, a psychoterapeuti sú vyškolení experti na duševné zdravie, ktorí môžu ponúknuť terapeutickú podporu a psychoterapiu. Psychológovia a psychoterapeuti nepredpisujú lieky.

Psychiater: Psychiatri sú lekári špecializovaní na diagnostiku a liečbu duševných porúch. Ak sú potrebné aj lieky, psychiater môže predpísať vhodnú farmakoterapiu. Často tiež odporúča spojiť liečbu s psychoterapiou.

Praktický lekár: Môžete sa tiež obrátiť na svojho praktického lekára, ktorý vás následne môže presmerovať k inému odborníkovi alebo môže ponúknuť dočasné riešenie podľa svojho uváženia.

Telefónne krízové linky: Ak pociťujete, že nemôžete zvládnuť svoju situáciu, prežívate akútny strach či úzkosť alebo potrebujete niekoho, s kým sa môžete anonymne poradiť, môžete kontaktovať organizácie, ako je Linka dôvery Nezábudka (tel. 0800 800 566) alebo podobné krízové linky. Tieto organizácie poskytujú krízovú intervenciu a podporu v ťažkých situáciách.

Záver

Stres je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, a hoci nás môže niekedy ohrozovať, môže tiež slúžiť ako motivačná sila a varovný signál. Rozumieť tomu, ako funguje a ako stres zvládať, je kľúčom k dosiahnutiu harmónie a pohody v našom každodennom živote.

V tomto článku sme zhrnuli najdôležitejšie informácie ohľadom stresu, jeho druhy, príznaky, možnosti jeho lepšieho zvládania, ale aj rizika, ktoré hrozia pri dlhodobej vysokej hladine stresu.

Autor článku: Kateřina Brenkušová, certifikovaná poradkyňa v oblasti rastlinnej stravy

Zdroje: