Migréna: Príčiny, príznaky a osvedčené riešenia

Migréna nie je len bežná bolesť hlavy. Sú to opakujúce sa epizódy nepríjemnej bolesti hlavy s ďalšími pridruženými príznakmi. Ľudia, ktorí trpia migrénou, ju vedia okamžite rozoznať. Patríte medzi nich? Verte, že v tom nie ste sami. Aj s migrénou však môžete úspešne zabojovať. Prečítajte si, ako ju rozoznať od iných bolestí hlavy, aké typy migrény existujú a ako si pomôcť od utrpenia.

Čo je migréna?

Pre migrénu sú typické epizódy trýznivej bolesti hlavy, avšak vyskytuje sa tiež migréna bez bolesti hlavy. Príznaky migrény môžu trvať od 4 hodín až po 3 dni. Bolesti hlavy pri tejto diagnóze sprevádza séria ďalších príznakov, od citlivosti na svetlo až po vracanie.

Migrénu pociťuje každoročne okolo miliarda ľudí na celom svete a patrí medzi najbežnejšie sa vyskytujúce neurologické diagnózy. Až štyrikrát častejšie postihuje ženy, než mužov. Dôvodom sú hormonálne zmeny a genetika.

Aké má migréna príznaky?

Pri migréne sa nevyskytuje len jeden príznak, ale celá séria symptómov. Rôzne typy môžu mať rozličné kombinácie príznakov, a líšia sa aj intenzitou a dĺžkou trvania, alebo ich odlišuje miesto bolesti hlavy.

Špecifická bolesť hlavy

Pulzujúca intenzívna a často chronická bolesť hlavy je základným príznakom migrény. Nie je to však podmienka, keďže existuje aj takzvaná tichá migréna, počas ktorej hlava nebolí. Bolesť hlavy sa väčšinou vyskytuje v jednej časti hlavy. Od iných typov bolestí hlavy, napríklad od tenznej, ju rozoznáte podľa väčšej intenzity, ale aj podľa ďalších príznakov.

Bolesť hlavy sa napríklad pri migréne zhoršuje počas bežného pohybu, pri hlasných zvukoch alebo silnom svetle. Na migrénu nemusia zaberať lieky, ktoré fungujú na bežnú tenznú bolesť hlavy.

Nevoľnosť

Popri bolesti hlavy môžete vracať, mať hnačku a bolesti žalúdka. Podľa štúdie z roku 2019 až takmer 65 % z viac než 6000 účastníkov pociťovalo nevoľnosť spolu s precitlivelosťou na svetlo a zvuky počas záchvatov migrény. Označili ich aj za najviac obťažujúce symptómy tejto diagnózy.

Citlivosť na svetlo, zvuky a pachy

Fotofóbia, čiže citlivosť na svetlo a fonofóbia – citlivosť na hlasné zvuky sú typickými príznakmi migrény. Rovnako môžete pociťovať zhoršenie bolestí hlavy, keď cítite výrazné arómy, napríklad parfumy, jedlá alebo dezinfekčné prostriedky.

Neurologické príznaky

Tieto príznaky sa môžu vyskytnúť najmä počas aury (fázy, ktorá až u štvrtiny prípadov predchádza samotnej bolesti hlavy), ale niekedy sú súčasťou samotných záchvatov migrény. Môžete sa cítiť zmätení, otupení, neschopní bežne komunikovať, mať zimomriavky alebo sa potiť, mať závraty a ťažkosti s rovnováhou. Časté je aj zívanie, únava, rozmazané videnie, prípadne výpadky zraku.

Typy migrény

Existujú dva hlavné typy: migréna s aurou a migréna bez aury.

Migréna s aurou

Pred spustením samotnej bolesti hlavy sa u pacienta vyskytuje aura. Zo všetkých ľudí trpiacich migrénou pociťuje auru asi 25 %.

Aura je súbor neurologických príznakov, ktoré sa objavia asi 10 až 60 minút pred samotnou bolesťou hlavy a zvyčajne netrvajú dlhšie ako hodinu. Súčasťou aury bývajú poruchy videnia, problémy s rečou, zmätenosť, necitlivosť alebo svalová slabosť na jednej strane tela, pocit brnenia v rukách alebo tvári.

Migréna bez aury

Je to bežnejšie sa vyskytujúci typ migrény. Prichádza bez varovania a začína sa priamo bolesťou hlavy a ostatnými príznakmi.

Ďalšie typy sú:

Hemiplegická migréna. Je to typ migrény s aurou, pri ktorej sa vyskytuje jednostranná motorická slabosť. Necitlivosť, ochrnutie alebo oslabenie končatín, závraty a zrakové problémy sú typické symptómy. Tieto príznaky môžu byť tiež príznakmi mŕtvice, takže ak ich máte, radšej ihneď kontaktujte pohotovostnú lekársku službu.
Očná migréna. Podtypom tejto diagnózy môže byť buď retinálna (sietnicová), alebo oftalmoplegická migréna. Retinálna migréna spôsobuje krátku čiastočnú alebo úplnú stratu zraku v jednom oku. Vyskytovať sa môže tupá bolesť za okom, ktorá sa môže rozšíriť do ďalších častí hlavy. Pri oftalmoplegickej migréne sa vyskytuje bolesť okolo oka a paralýza očných svalov. Medzi ďalšie príznaky patrí poklesnuté viečko, dvojité videnie alebo zväčšená zrenica. Tieto príznaky môžu byť spôsobené aj tlakom na nervy za okom alebo aneuryzmou, preto pri ich výskyte radšej ihneď kontaktujte lekára.
Menštruačná migréna. Už názov napovedá, že bolesti hlavy sa pri tomto type u žien spájajú s menštruáciou. Zvyčajne začínajú 2 dni pred menštruáciou a trvajú približne do 3. dňa menštruácie. Menštruačná migréna je väčšinou bez aury. Keďže je spojená s nerovnováhou estrogénu a progesterónu v tele ženy, často sa nazýva aj hormonálna migréna.
Tichá migréna. Pri migréne bez bolesti hlavy sa vyskytujú len rôzne neurologické príznaky aury. Typická je nevoľnosť, problémy s videním a vracanie.
Chronická migréna. Túto diagnózu charakterizuje viac než 15 dní v mesiaci s výskytom záchvatov migrény, ktoré znemožňujú viesť normálny život. Chronická migréna sa často spája s nadužívaním liekov na migrénu a bolesť hlavy.
Vestibulárna migréna. Vyskytujú sa pri nej problémy s rovnováhou, vertigo (strata stability a točenie hlavy), nevoľnosť a vracanie, môže byť s bolesťou hlavy, ale aj bez nej.
Abdominálna migréna. Málo častý a ešte nepreskúmaný typ, ktorý sa vyskytuje skôr u detí, zriedkavo v dospelosti. Spôsobuje bolesť žalúdka, nevoľnosť a vracanie.
Migréna s kmeňovou aurou (bazilárna migréna). Vyskytuje sa predovšetkým u adolescentiek a mladých žien. Je prepojená s hormonálnymi zmenami. Bolesť môže postihnúť zadnú časť hlavy. Pred bolesťou hlavy môže mať človek závraty, zmätenosť alebo stratu rovnováhy. Môžu sa u vás vyskytnúť problémy s rozprávaním, zvonenie v ušiach, nevoľnosť a vracanie.
Status migrenosus. Tento názov diagnózy označuje veľmi intenzívny, pretrvávajúci typ migrény, ktorá môže trvať viac ako 72 hodín. Bolesť a nevoľnosť sú také silné, že vyžadujú hospitalizáciu pacienta. Niekedy ich môžu spôsobiť lieky alebo vysadenie liekov.

Aké sú príčiny migrény?

Mechanizmus vzniku migrény nie je celkom objasnený, ale známe sú rizikové faktory, ktoré spúšťajú symptómy. Ak je to možné, mali by ste sa im čo najviac vyhýbať. Najznámejšie spúšťače sú:

Stres

Stres patrí medzi najdôležitejšie faktory podpisujúce sa pod záchvaty migrény. Až 80 % ľudí vo výskume uviedlo stres ako hlavný spúšťač záchvatu.

Jedlo a nápoje

Migrénu môže spustiť konzumácia jedál a nápojov s vysokým obsahom histamínu. Typicky nevhodné jedlá pre ľudí s touto diagnózou sú vyzreté syry, fermentované jedlá a nakladaná zelenina, alkohol, čokoláda, ako aj priemyselne spracované potraviny s obsahom glutamanu sodného a aspartámu (umelé sladidlo).

Migrénový záchvat môže spustiť aj vynechávanie jedál a nepravidelné stravovanie. Pozor si treba dávať aj na nadmerný príjem kofeínu.

Zlý spánok

Jedna nedávna štúdia potvrdila súvis zlej kvality spánku s rizikom rozvoja migrény. U ľudí s nízkou kvalitou spánku bolo riziko vzniku migrény až takmer 4-krát vyššie, než u ľudí, ktorí mali spánok kvalitný.

Migrénu však môže spustiť nielen nedostatok spánku, ale aj nadmerný spánok (u zdravých ľudí je to za bežných okolností viac než 9 hodín nepretržitého spánku). Pri nadmerne dlhom spánku totiž dochádza k narušeniu cirkadiánneho rytmu a správneho fungovania neurotransmiteru sérotonínu.

Hormonálne zmeny

U žien môže kolísanie hormónov v určitých životných obdobiach vyvolávať záchvaty migrény. Typickým príkladom je už spomenutá menštruačná migréna, ale tiež migréna a bolesti hlavy v tehotenstve, alebo počas klimaktéria a v menopauze.

Zmeny počasia

U istej časti pacientov s migrénou sa vyskytuje aj meteosenzitivita (precitlivenosť ľudí na zmeny počasia). V jednej štúdii pozorovali ľudí s migrénou počas jedného roka. Podľa ich zápiskov a hodnotenia záchvatov výskumníci zistili, že asi tretina pacientov pociťovala nástup symptómov pri ochladení a zvýšení vlhkosti vzduchu.

Fyzické preťaženie

Ak máte za sebou príliš intenzívny fyzický tréning alebo aktivitu, po ktorej ste vyslovene unavení, nezriedka spolu s únavou prichádza aj migréna.

Prvá pomoc pri migréne

Keď vám lekár diagnostikuje migrénu, dostanete zoznam odporúčaní, čo robiť pri výskyte záchvatu. Okrem predpísaných liekov môžete zlepšiť prevenciu vzniku migrenóznych záchvatov tak, že sa budete vyhýbať rizikovým faktorom.

Ľahnite si do tichej miestnosti so zatemnenými oknami

Počas záchvatu migrény potrebujete lôžko, tmu a ticho. Ak sa vám podarí trocha si pospať, je to plus.

Napite sa čistej vody

Dehydratácia môže taktiež viesť k spusteniu migrenóznych záchvatov, preto sa starajte o svoj pitný režim. Pri dopĺňaní väčšieho množstva tekutín v podobe čistej vody myslite aj na doplnenie elektrolytov, ktoré organizmus potrebuje. Ide o živiny a minerály zabezpečujúce prenos elektrických impulzov pre správne fungovanie svalov a nervov – horčík, sodík, draslík, vápnik a fosfor. Počas záchvatov vám ich môžu pomôcť doplniť iontové nápoje.

Doplňte si živiny

Z vitamínov a minerálov pri migréne účinkujú najmä tie, ktoré podporujú normálne fungovanie nervovej sústavy a mozgu. Patrí sem magnézium, vitamíny skupiny B (riboflavín, niacín, pyridoxín, biotín, kyselina listová) a vitamín E. Ďalšie užitočné látky, ktoré si môžete dopĺňať, sú omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré podľa jednej metaanalýzy vykazujú efekt zníženia frekvencie a intenzity migrén.

Dobrou voľbou je aj antioxidant koenzým Q10, ktorý má vedecky potvrdený efekt znižovania intenzity a trvania migrény.

Vyskúšajte trocha kofeínu

Hoci priveľa kofeínu alebo jeho náhle vysadenie môže byť spúšťačom migrény, vedci odhalili, že primerané množstvo kofeínu môže poslúžiť na zmiernenie priebehu záchvatu.

Ak pijete kávu, možno ste už spozorovali, že jedna šálka pri záchvate pomôže. Jedno espresso môže obsahovať v priemere okolo 65 až 85 mg kofeínu. Ľudia trpiaci migrénou by však nemali užívať viac než 200 mg kofeínu denne, čo sú asi 3 espressá. Ak ste teda na kofeín zvyknutí, v takomto množstve vám zrejme neublíži, pite však vždy rovnaké množstvo kofeínových nápojov, aby ste sa vyhli migréne z náhleho vysadenia kofeínu.

Siahnite po prírodných pomocníkoch

Mnoho prírodných extraktov má potenciál zmierniť priebeh migrény. Napríklad zázvor alebo kurkuma majú za sebou štúdie o pozitívnom vplyve na pacientov s migrénou, v ktorých sa preukázalo zníženie klinických príznakov a bolestí. Užívať môžete výživové doplnky s obsahom kurkumínu a zázvoru vo forme kapsúl, v ktorých je dostatočné množstvo účinných látok na dosiahnutie efektu.

Ak sa rozhodnete užívať výťažky a extrakty v podobe výživových doplnkov, poraďte sa predtým s lekárom. Niektoré z botanických extraktov môžu totiž ovplyvňovať účinky liekov na migrénu.

Z dlhodobého hľadiska by ste pri migréne mali celkovo zmeniť životný štýl. Dôležité je najmä:

redukovať stres – ubrať z povinností, naordinovať si chvíle pokoja a relaxu, vyskúšať môžete častejší pobyt v prírode, meditácie a jógu;
dodržiavať pitný režim – dospelý človek by mal vypiť aspoň 2 až 3 litre tekutín bez obsahu cukru denne;
viesť si jedálniček bez potravín, ktoré spúšťajú záchvaty – zo stravy vyraďte aspoň časť rafinovaných potravín s obsahom bielej múky, cukru a konzervantov a nahraďte ich čerstvou zeleninou a ovocím, ktoré obsahuje menej histamínu;
dopriať si dostatok spánku – dospelý človek by mal spať počas noci aspoň 7 až 8 hodín. Ak vás trápi nespavosť, môžete začať pracovať na dobrom spánkovom režime aj za pomoci výživových doplnkov pre dobrý spánok, ako je napríklad melatonín.

Liečba migrény

Pri podozrení na migrénu sa nepokúšajte poradiť si s ňou sami. Navštívte lekára a nechajte si urobiť kompletné vyšetrenie. Lekár vám poradí, čo na bolesť hlavy a ďalšie príznaky zaberá najlepšie. V ľahších prípadoch pomôžu aj voľnopredajné analgetiká, pri silnejších bolestiach však nestačia a možno budete potrebovať liek na migrénu na predpis.

Liečba migrény môže zahŕňať farmaceutiká na tlmenie akútnej bolesti a tiež lieky na zníženie výskytu záchvatov. Patria sem:

lieky s obsahom paracetamolu alebo kyseliny acetylsalicylovej,
nesteroidové protizápalové lieky (napríklad ibuprofén či diklofenak),
triptány,
opioidy,
kortikosteroidy,
betablokátory,
lieky na depresiu.

Záver

Migréna patrí medzi najrozšírenejšie neurologické diagnózy. Hoci jej najčastejším príznakom je bolesť hlavy, vyskytujú sa aj typy migrén, pri ktorých bolesť hlavy nie je. Ďalšími príznakmi sú nevoľnosť, vracanie, únava, zmätenosť či problémy s videním. Existujú dva hlavné typy, a to migréna s aurou a bez aury. Neurologické príznaky sa objavujú najmä počas aury, čo je fáza pred spustením samotnej migrény.

Záchvaty u pacientov spúšťajú faktory ako je stres, jedlo s vysokým obsahom histamínu, alkohol, zlá kvalita spánku, hormonálne zmeny, prípadne fyzická únava. Pri migréne potrebujete oddych na lôžku v tmavej miestnosti, ticho a pokoj. Veľa pite, doplňte si vitamíny a minerály, z dlhodobého hľadiska by ste mali zlepšiť svoj životný štýl. Navštívte lekára a nechajte sa vyšetriť. Lekár vám predpíše aj lieky pre prípad akútnych bolestí alebo ako prevenciu proti ďalším záchvatom.

Redakcia Vegmart

Zdroje: